Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

obrátenie -nia -ní s. i náb. 1. (i ku komu, k čomu; z čoho) ▶ zásadný obrat v duchovnosti jednotlivca, zásadná premena neveriaceho človeka na veriaceho; hlboká vnútorná premena v kladnom zmysle, polepšenie: o. k živej viere; sila, dar, cesta vnútorného obrátenia; posilniť vôľu po duchovnom obrátení; príbehy obrátenia z Nového zákona; o. z hriechov, z ľahkomyseľného života; pútnické miesto zažilo mnohé obrátenia k Bohu
2. (i na čo; k čomu; z čoho) ▶ prestúpenie na inú vieru, prijatie iného vierovyznania, konverzia, konvertovanie: o. na katolícku, evanjelickú, pravoslávnu vieru; o. ku katolicizmu, k luteranizmu; opísal svoje o. z islamu na kresťanstvo
◘ parem. na sviatok Obrátenia Pavla/na obrátenie Pavla sa medveď obracia v brlohu na druhú stranu (25. januára, podľa cirkevného kalendára) zima je v polovici; bibl. obrátenie Šavla/Saula na Pavla zásadný, obyč. prudký obrat, náhla zmena (v názoroch jednotlivca)
▷ ↗ i obrátiť, obrátiť sa

obrátenie, -ia str. hovor. arch. len v spojeniach v obrátení, za obrátenie ihneď: Veď ja sa v obrátení vrátim. (Kuk.) Kuchárka doniesla za obrátenie všeličo. (Dobš.)

(jedno) obrátenie; (bez) obrátenia; (k) obráteniu; (vidím) obrátenie; (hej) obrátenie!; (o) obrátení; (s) obrátením;

(dve) obrátenia; (bez) obrátení; (k) obráteniam; (vidím) obrátenia; (hej) obrátenia!; (o) obráteniach; (s) obráteniami;