obrátený1 -ná -né príd. 1. ▶ (o predmete, veci a pod.) nachádzajúci sa v opačnej polohe, ako je preň typická, bežná al. štandardná, opačný: o. trojuholník; obrátená pyramída s vrcholom dolu a so základňou hore, ↗ i terminologické spojenie, i lexikalizované spojenie; obrátené písmo zrkadlové; obrátená forma smreka obyčajného so vzrastom vetiev smerom k zemi ▷ lek. obrátená poloha plodu poloha plodu nohami, nie hlavičkou dopredu smerom k rodidlám matky; kuch. obrátený koláč koláč pečený s ovocím (jablkami, hruškami, slivkami a pod.) naspodku a s cestom navrchu, ktorý sa po upečení obráti; odb. zrkadlovo obrátený obraz neskutočný, priamy, osovo symetrický, ale stranovo otočený (voči skutočnosti), zrkadlový obraz; žurn. obrátená pyramída štruktúra správy, kde najdôležitejšie informácie sa nachádzajú na začiatku (v prvej vete), ↗ i lexikalizované spojenie □ obrátená pyramída budova Slovenského rozhlasu v Bratislave (podľa architektonickej podoby)
2. i odb. ▶ majúci opačný smer (v porovnaní s bežným), spätný: o. chod (stroja, rotora); o. tok energie, plynu, prúdu; o. tok krvi vznikajúci pri nedostatočnej činnosti chlopní vnútri žíl
3. ▶ ktorý má v porovnaní s niečím úpne odlišný al. protichodný ráz; ktorý je v protiklade s niečím bežným; syn. opačný; op. normálny, rovnaký: obrátené konštatovanie; zvoliť, použiť o. postup; nevie si predstaviť obrátenú situáciu; v 2. kole pretekári štartovali v obrátenom poradí; využitie biomasy na energiu je o. proces fotosyntézy; [...] človek by sa v takejto obrátenej situácie najradšej prepadol pod čiernu zem. [L. Ballek]; Veď je to obrátená logika! [Slo 2002] nie je to logické ▷ lingv. obrátený slovosled inverzný slovosled (napr. sveta krása); obrátený slovník a) retrográdny, spätný, s heslárom zoradeným abecedne podľa poradia písmen od konca slov b) slovník usporiadaný iným spôsobom, ako je zvykom, napr. obrátený slovník cudzích slov, v ktorom sa uvádzajú cudzie slová ako ekvivalenty k domácim (slovenským) slovám; mat. obrátené tvrdenie opačne formulované, napr. k tvrdeniu „ak x, tak y“ je obrátené tvrdenie „ak y, tak x“; výtvar. obrátená perspektíva maliarska metóda, ktorou sa rozmery zobrazených predmetov zmenšujú smerom dopredu a smerom dozadu sa zväčšujú, ↗ i fraz. □ obrátený strek víno so sódovou vodou v pomere 1 : 2 (resp. v takom, aby sýtená voda v nápoji prevažovala); obrátené rezne plátky mäsa obalené najprv v strúhanke a až potom vo vajíčku
4. v spojení obrátené očko ▶ (pri pletení) a) upletené pretiahnutím priadze spredu dozadu b) rubová strana hladkého očka, rubové, op. hladké; upliesť o. riadok pozostávajúci z obrátených očiek, rubový
5. i náb. ▶ ktorý prešiel obrátením, zásadnou zmenou, obratom z neveriaceho človeka na veriaceho; ktorý prestúpil na inú vieru, prijal iné vierovyznanie; ktorý prešiel hlbokou vnútornou premenou v kladnom zmysle: o. väzeň; o. kresťan; ako obrátená katolíčka, evanjelička vidí a chápe mnohé veci inak; obrátení židia ktorí prestúpili zo židovstva na kresťanskú vieru; najväčšie zázraky činí viera v srdciach obrátených hriešnikov; existuje názor, že Lukášovo evanjelium je písané pre obrátených pohanov; pren. tento obrátený gangster [InZ 2000] polepšený
◘ fraz. [to je] obrátený svet [hore nohami/naruby] konštatovanie o neprirodzených pomeroch, nápadne výnimočných javoch v negatívnom význame zaznamenaných v spoločnosti al. v prírode; v obrátenom garde a) z opačného hľadiska, z iného, obyč. opačného uhla pohľadu b) v opačnom poradí, opačne, naopak; vidieť niečo z obrátenej perspektívy/v obrátenej perspektíve [pohľadu] hodnotiť niečo a) opačným spôsobom ako doposiaľ, ako je zaužívané b) akoby cudzím pohľadom, resp. z pohľadu niekoho iného
▷ ↗ i obrátiť, obrátiť sa
obrátený2 -ného pl. N -ní G -ných m. náb. ▶ kto prešiel procesom obrátenia, hlbokou vnútornou premenou z neveriaceho človeka na veriaceho; kto prestúpil na inú vieru, prijal iné vierovyznanie, kto sa obrátil, obrátený človek, obrátenec: zmeny v živote obráteného; etické ponaučenia pre obrátených; je množstvo obrátených, ktorým chýba duchovná hĺbka