Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

obrániť -i dok. bránením ochrániť (pred útokom, nebezpečenstvom ap.): o. vlasť pred nepriateľom; o. svoju česť;

nedok. obraňovať

obrániť -ni -nia obráň! -nil -niac -nený -nenie dok.

obrániť sa -ni sa -nia sa obráň sa! -nil sa -niac sa -nený -nenie sa dok.

brániť sa -ni sa -nia sa bráň sa! -nil sa -niac sa -niaci sa -nenie sa nedok. 1. (ø; proti komu, proti čomu; pred kým, pred čím) ▶ odrážať (zbraňou, silou, slovami) činy smerujúce k poškodeniu, zničeniu vlastnej osoby, jej postavenia a pod.; syn. obraňovať sa, chrániť sa: hrdinsky, zúfalo sa b.; nevie sa b.; kritizovaní sa bránia; b. sa proti obvineniam; Slabšie pohlavie sa neraz bráni tým, čo má naporúdzi. [M. Urban]; Kto nechcel položiť hlavu na klát, musel sa brániť. [V. Mináč]
2. (čomu; s neurčitkom; ø) ▶ znemožňovať uskutočnenie niečoho; ohradzovať sa proti niečomu; syn. vzpierať sa: b. sa nepríjemným spomienkam; b. sa dojatiu potláčať ho; b. sa liečbe odmietať ju; ja som to neurobil, - bráni sa chlapec; Bránil som sa improvizáciám. [P. Karvaš]; Bránil sa zverejňovaniu súkromného života. [Š. Žáry]; Niektorí ľudia, ktorí majú nárok na odpočinok, sa bránia odísť do dôchodku. [NP 1988]
3. šport. ▶ hrať obrannú hru, zasahovať obranne: pasívne sa b.; Hostia sa museli brániť od prvej minúty zápasu. [Pc 1997]
◘ fraz. brániť sa zubami-nechtami odrážať útoky všetkými prostriedkami ◘ parem. neprítomného a mŕtveho nehaň, jednako sa nemôžu brániť
▷ opak. bránievať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. k 1, 3 ↗ obrániť sa, ubrániť sa

brániť¹ -ni -nia bráň! -nil -niac -niaci -nený -nenie nedok. 1. (koho, čo (pred kým, pred čím; proti komu, proti čomu)) ▶ odrážať (zbraňou, silou, slovami a pod.) činy smerujúce k poškodeniu al. zničeniu niekoho, niečoho; syn. chrániť, hájiť, obraňovať: b. mladšieho súrodenca; b. si svoje práva; b. vlasť pred nebezpečenstvom, proti útokom; K pomníku nemožno postaviť človeka, ktorý by ho bránil pred nespratníkmi. [Vč 1979]
2. (komu v čom; čo i s neurčitkom, zried. i čomu) ▶ znemožňovať uskutočnenie niečoho, nedovoľovať niečo; syn. zabraňovať, prekážať: b. niekomu v láske; b. v prístupe, v činnosti; rodičia im bránili vziať sa; nič mu nebráni urobiť to; vozidlo bránilo plynulosti cestnej premávky; Bránil slovám, aby sa mu neprešmykli von. [A. Bednár]; Popukané pľuzgiere ho pálili a bránili mu vykročiť rýchlejšie. [H. Zelinová]
3. šport. ▶ hrať obrannú hru, zasahovať obranne: takticky, účinne b.; nedovolené bránenie; Dievčatá v pásikovaných tričkách zúfalo bránia a nevládzu sa presadiť. [R. Moric]; Úradujúcemu majstrovi nepomohlo ani osobné bránenie po celom ihrisku. [Pc 1997]
▷ opak. bránievať -va -vajú -val; dok. k 1, 3 ↗ obrániť, ubrániť, k 2 ↗ zabrániť

obrániť -ni -nia obráň! -nil -niac -nený -nenie dok. (koho, čo (pred kým, pred čím; proti komu, proti čomu)) 1. ▶ postaviť sa účinne na obranu, ochranu niekoho, niečoho pred útokom, nebezpečenstvom a pod. pomocou zbrane, sily al. inými prostriedkami, bránením ochrániť; syn. ubrániť: o. vlasť; o. životy, majetok občanov; vojsko obránilo hrad, mesto pred nepriateľom; zbraňou obránil seba aj sestru pred násilníkom, pred blížiacim sa násilím; polícia obránila rečníka proti útokom z davu, proti útočníkom; Bol to práve on, krčmár, ktorý nás obránil, keď nás chlapi predsa len chceli zbiť. [L. Ťažký]; Tých stopäťdesiat dobre vyzbrojených chlapov nestačilo obec obrániť. [Š. Žáry]
2. ▶ vystúpiť, zasadiť sa, urobiť niečo v prospech niekoho, niečoho, obyč. kto al. čo je v nevýhode, v pozícii slabšieho a pod., poskytnúť účinnú ochranu niekomu, niečomu, ochrániť; syn. ubrániť: o. svoju česť; vie si o. svoje názory, postoje, práva; o. záujmy štátu; o. kamaráta pred zlými spolužiakmi, pred šikanovaním; rád by obránil rodinu pred nástrahami veľkomesta; literárny vedec v článku obránil básnika a jeho dielo; imunitný systém má o. organizmus proti infekciám; Obráňte deti pred internetom. [HN 2010]
▷ nedok. ↗ obraňovať, brániť

obrániť sa -ni sa -nia sa obráň sa! -nil sa -niac sa -nený -nenie sa dok. (ø; pred kým, pred čím; proti komu, proti čomu) 1. ▶ postaviť sa účinne na odpor pomocou zbrane, sily al. inými prostriedkami a tak ochrániť svoju bezpečnosť, život, majetok, bránením sa ochrániť; syn. ubrániť sa: o. sa zbraňou, pištoľou, nožom; vie sa fyzicky o. bez cudzej pomoci; o. sa pred dotieravcami, útočníkmi; čím sa o. proti násiliu?; Batôžtek nosil na bakuli, ktorou sa mohol obrániť aj proti psom, divej zveri alebo zlému človeku. [L. Ťažký]; Použijeme všetku našu [vojenskú] silu, aby sme sa obránili. [Slo 2009]
2. ▶ vlastnými silami al. za pomoci niečoho odvrátiť od seba niečo škodlivé, nežiaduce, negatívne, ochrániť sa; syn. ubrániť sa: o. sa pred podvodom; o. sa pred účinkami hospodárskej krízy; vedieť sa o. pred zákernosťou; bol to pokus o. sa pred silnými emóciami; postrekom a vhodným odevom sa obránime proti komárom, kliešťom; Neoddýchnutý organizmus nemá dostatočnú imunitu, aby sa obránil pred vírusmi. [Zd 2009]
3. šport. ▶ zvýšeným úsilím, obrannou hrou odolať náporu súpera; syn. ubrániť sa: proti presile sme sa úspešne obránili a získali tri body; aj za cenu zakázaného uvoľnenia sa obránili
4. ▶ uviesť (dostačujúce, presvedčivé) argumenty vo svoj prospech, proti námietkam, slovným útokom a pod., zastať sa sám seba; syn. obhájiť sa, ochrániť sa: o. sa pred súdom; vinník sa chcel o. tvrdením, že o ničom nevedel; V rýchlosti nemohol nájsť slovo, ktorým by sa aspoň ako-tak obránil. [V. Šikula]
▷ nedok. k 1, 2, 4 ↗ obraňovať sa, brániť sa

obraňovať -ňuje -ňujú -ňuj! -ňoval -ňujúc -ňujúci -ňovaný -ňovanie nedok. (koho, čo (pred kým, pred čím; proti komu, proti čomu)) 1. ▶ stavať sa na obranu, ochranu niekoho, niečoho pred útokom, nebezpečenstvom a pod. pomocou zbrane, sily al. inými prostriedkami, bránením chrániť; syn. brániť¹: o. hrad, mesto pred nepriateľom, proti nepriateľovi; o. loď pred útokom, proti útoku pirátov; strážny pes obraňuje osobu, rodinu i majetok svojho pána; zviera obraňuje svoje teritórium; zamladi ako futbalista obraňoval farby Slovana pôsobil v mužstve ako obranca; Novou zbraňou Angličania obraňovali kanál La Manche. Veľmi úspešne. [M. Hvorecký]
2. ▶ vystupovať, konať, zasadzovať sa v prospech niekoho, niečoho, obyč. kto al. čo je v nevýhode, v pozícii slabšieho a pod., hájiť, chrániť, ochraňovať; syn. brániť¹: o. žiaka pred posmechom spolužiakov, pred šikanujúcim spolužiakom; o. národné záujmy, občianske práva, kresťanské hodnoty; o. niečie právo na výchovu detí; ohnivo obraňuje svoju pravdu, vlastný názor; gavalier v spoločnosti obraňuje ženu; spisovatelia obraňovali svoju literárnu spoločnosť proti útokom neprajníkov; Vy ma nemáte čo očisťovať, – zavrčal. – Čistého netreba obraňovať. [Ľ. Jurík]
▷ dok. ↗ obrániť

obraňovať sa -ňuje sa -ňujú sa -ňuj sa! -ňoval sa -ňujúc sa -ňujúci sa -ňovanie sa nedok. (ø; pred kým, pred čím; proti komu, proti čomu) 1. ▶ stavať sa na odpor pomocou zbrane, sily al. inými prostriedkami a tak chrániť svoju bezpečnosť, majetok, život a pod.; bránením sa chrániť (i vzájomne); syn. brániť sa: o. sa pred útokom nepriateľa, proti nepriateľovi; napadnutý štát bol nútený o. sa vojensky; v školskom klube bojových umení sa žiaci učia rôzne kopy, biť sa, o. sa; v bitke sa bratia obraňujú navzájom; pri tejto vojne nejde o obraňovanie sa, ale o cielené vyprovokovanie konfliktu
2. ▶ vlastnými silami al. za pomoci niečoho odvracať od seba niečo škodlivé, nežiaduce, negatívne; syn. brániť sa: o. sa proti smútku, pesimizmu; niektorí menší obchodníci sa naučili o. proti konkurentom; obraňuje sa proti falošným sľubom; zdravé telo sa obraňuje proti baktériám; pracovnými rukavicami sa robotníci obraňujú pred poranením
3. ▶ uvádzať (dostačujúce, presvedčivé) argumenty vo svoj prospech, proti námietkam, slovným útokom a pod., zastávať sa sám seba; syn. obhajovať sa, hájiť sa, brániť sa: o. sa faktmi, výhovorkami; o. sa proti tvrdeniu oponenta; o. sa pred kritikou; obvinený nedostal možnosť o. sa; zlodejka sa horlivo obraňovala tým, že bola hladná; Autor sa márne obraňuje, že ide o komický román a postava doktora Škrétu je vymyslená. [As 2002]; My sme mu hovorili, nech neblázni, – obraňovali sa. [Sme 2009]
▷ dok. ↗ obrániť sa

brániť¹, -i, -ia nedok.

1. (koho, čo proti komu, proti čomu, pred kým, pred čím) chrániť, hájiť pred nebezpečenstvom, útokom, bitkou ap.: b. svoju vlasť, svoj národ, svoje dieťa, svoje mláďa; b. svoj jazyk, svoj život, svoju kožu, svoju existenciu; My život bránime za každou barikádou. (Lajč.) Bránil som ju (slobodienku) až do krvi. (Pláv.) Profesorský sbor bránil prednostné práva maďarčiny na ústave i proti nemčine. (Mráz) Sľúb mi, že ju budeš chrániť a brániť pred krivdou. (Vans.)

2. (komu v čom, čo i s neurč., zried. i čomu) prekážať, nedovoľovať, zabraňovať: Bránila jej vydávať sa za ľahkomyseľného Filipa. (Kuk.) V ich láske im ani nebránili. (Urb.) Nebránila som mu v tom. (Tim.) Dobre vedeli moja mať, keď mi ju bránili (Tim.) zakazovali vziať si ju. Ja nebudem brániť svojej dcére, aby čakala za nimi. (Šolt.) My sme mu už dávno prácu bránili. (Taj.) Nebránila našej láske. (Jégé)

3. šport. hrať obrannú hru;

opak. bránievať, -a, -ajú;

dok. k 1 obrániť, ubrániť, k 2 zabrániť

|| brániť sa

1. (bezpredm., proti komu, proti čomu, pred kým, pred čím) chrániť sa, hájiť sa, chrániť si život, bezpečnosť ap.: hrdinsky, húževnate, zúfalo sa b.; b. sa so zbraňou v ruke; b. sa do poslednej kvapky krvi; Skladajú sľub, že sa budú brániť v nebezpečí. (Ráz.) Pred nápadmi ľudí ľahšie sa brániť než pred vlastným svedomím. (Kuk.) Vyhrabal svoju starú pušku, že sa proti Nemcom bude brániť sám. (Ondr.) Proti tejto ideológii musíme sa brániť zo všetkých síl. (Urb.)

2. (čomu i bezpredm.) odporovať, vzpierať sa, ohradzovať sa proti niečomu: b. sa driemotám; b. sa smrti (Taj., Šolt.); Ondrej sa obyčajne bránil otcovým bozkom. (Krno) Čomu sa toľme brániš? (Kuk.) Ja som nevedel, — bráni sa chlapec. (Ráz.)

● b. sa zubami-nechtami zo všetkých síl;

3. šport. hrať obrannú hru (napr. vo futbale);

opak. bránievať sa;

dok. k 1 obrániť sa, ubrániť sa

obrániť, -i, -ia dok. (koho, čo pred kým, pred čím, proti komu, proti čomu) obhájiť, ochrániť, ubrániť, uhájiť, uchrániť pred nebezpečenstvom, útokom, bitkou, nešťastím ap.: o. svoju vlasť, o. svoj jazyk, o. svoju česť, o. priateľa; Mňa tak opustenú nemá kto obrániť. (Sládk.) Všemožne sa usiloval obrániť ho pred žalárom. (Škult.) Svoje vajcia (sliepka) by aj proti teľaťu obránila. (Jes.);

nedok. obraňovať, -uje, -ujú

|| obrániť sa (bezpredm., proti komu, proti čomu; star. i komu, čomu) ubrániť sa, uhájiť sa, uchrániť sa, obhájiť sa, ochrániť sa pred nebezpečenstvom, útokom ap.: My sa sami ubránime. (Lask.) Proti presile nevládali sa obrániť. (Ráz.) Český národ sa návalu života cudzieho, nemeckého, neobránil. (Štúr) Obdivu oproti nemu neobráni sa ani on. (Tim.);

nedok. obraňovať sa

obrániť dok. strsl, zsl ochrániť pred nebezpečenstvom, zamedziť napadnutiu: Pribehľi chlapi a sekerami hu obráňiľi (Medvedzie TRS); Pomož, liška mi sce zežrat mu̯adé, obráň mi ích! (Jablonové MAL); Chleba, ten obráňí, keď ňiégdo zablúďí (Chocholná TRČ)

obrániť dk
1. koho uhájiť, ubrániť, ochrániť niekoho: buducz w trhowy dien, na Kozaka powstali, kterehossto Yano Sskadra sam sotwa obranil (ILAVA 1632); newesta Czierneg chitila swokrussu a odtiahla gu od matera, a tak obranila gu (TURIEC 1754); (macochu) paliczo (!) by byl dobyl, keby gu fatens byl neobranil (DEMÄNOVÁ 1777)
2. čo, koho (od čoho/koho, proti komu) ochrániť, zabezpečiť niečo (pred niečím al. niekým): cžasy gsy budu w twogeg tichosty obraniene (BAg 1585); toliko zatky (domov) zhoreli, humná a šopy a predky obránili na ssetkých domgech (P. ĽUPČA 1617 E); ty (Mária) nás obraň proťi diablu (CC 1655); defendere injuriam alicui: ňekoho od nepráwosti obrániti (KS 1763); pastýre stáda swé obráni (ŽS 1764); Pane, obraniž mne od manžele me dcéry (VP 1764); mé srdce víc již neobráním, kohož zalíbiti chce (AD 1770-90); nektere (ovce) uchazegj, nektere pak obranene bjwagi skrze pastire (CS 18. st)
3. koho (od čoho) zastať sa niekoho, obhájiť niekoho: (Damián, bardejovský mešťan) tebe prossyl y mne za to, ze bichmy gich obranyly (PLAVEČ 1455); gestlyze by strana pritelska pana Gyrika Kolaczanskeho chtela skrze mne potahowaty, slybyl sem geho od toho branyty. Pakly bych nemohel obranyty, aby na mogeg manzelcze czastcze mohel wzyty (PRÍLES 1595); gestli bi len geden s nas ostavati mel (v) dedine, abi bol podlzen (útratu) branit takovi pak csas, kdi bi sme Geho Milost obranit nemohli (NEŽATICE 1752)
4. čo udržať, zachovať niečo: nebude-ly od nassich panuw obrany, mj samy od sebe nebudem z mocy chotar obranity (POLICHNO 1701); ani to plužne železo celost neobraňí, gak se často potrebuge k twrdemu oráňí (GV 1755)
F. nemužem očy swe pred statky gegimy (susedovými) obranity, ktery ass k samemu magery docházagu a mne sskodu weliku w passy doprágagu ((M. KAMEŇ) 1764) nemôžem prižmúriť oči pred skutočnosťou, nevšímať si niečo; -ovať ndk
1. k 1: defendo: obranugem, ochranugem (VT 1648); ne tak obranugi knjže dworany (KoB 1666); propugno: obraňugem, obhagugem, odpornost činjm; haec classis Siciliae propugnaculum: tento hagow, ssyff obraňuge Siciliu (KS 1763)
2. k 2: bratra meho, ktery gest naturalis tutor meg myley manzelky a czery, prosym, aby gym nedopusstel zadne krywdy delaty, nez aby gych ochranyowall, obranyowall od kazdeho yako swe wlastny domacze (TRENČÍN 1608); lid wssecek ráčiž chráňiťi, od hrýchůw wyswoboďiťi, prede zlým obraňowaťi (CC 1655); genae tutantur oculos: twár obraňuge oči (KS 1763); cybula surowa ze solú a s chlebom gedená rano obranuge proti zlemu powetru (Zel 18. st)
3. k 3: tiech (zemí), wierzim, obraniowati nebudete (ŠARIŠ 1455); aby gednostagnim nakladem to (zmluvu) prawem a wsseligakz obraniowali ((KOVARCE) 1559); prosim pratelsky, žeby ste račzilj geho (hofiera) z vradu sweho zastupitj a obranowatj (B. BYSTRICA 1610); (Mikuláš Ferenc) aby gich, to gest bratanczow swych, obraniowal (ČACHTICE 1671); kdiž odporna stranka sama seba obranowati stawe neny (PUKANEC 18. st)
4. k 4: kdo by ty veczy sprauowal a obranowal, gestly Buoch mne s tymto swetem rozdelyl by, ktere by komu ostawene a poruczene mely bity (PARÍŽOVCE 1564 E); (test) pred wsseczkym mesteczkom, ponewaz sam nemuohol (statok) obranowaty a opatrowaty, poruczyl a tam vstawyl syna sweho Petra, aby on tak sprawowal, yak na prytele pryslussy (L. TRNOVEC 1659)
5. koho od čoho brániť, zabraňovať, prekážať niekomu v niečom: toho sskodneho mosy s tey sskody wyprawiti, kterey gey sskodie przyprawil, lez pak aby cho tento sskodny obranowal byl odputowanie (ŽK 1473); obrániť sa dk
1. komu, čomu odolať niekomu, ubrániť sa pred niekým, niečím: gestli by geden czlowiek boyowal pro gednu ranu a onen by se obranil tomuto (ŽK 1473); protoss Schimko Graman przisileny bil takoweg syle gse obranyti (B. ŠTIAVNICA 1549) postaviť sa; sam p. Ladislaus Rakoczy dossly chwalitebne se obraniwsse (KEŽMAROK 1664)
2. práv od čoho, čím dokázať niečo (nárok, nevinu), obhájiť sa: ktoz to zbozij mezy rukama gma, ten negma gim (dedičom) zadneho (majetku) dati, lecz by oni gistymi kusy mohli se obraniti (ŽK 1473); protiwna stranka aby sebe konecsne od teho dluhu obranity mohla (PUKANEC 18. st)
3. komu, čomu ochrániť sa pred niekým al. niečím (neželateľným), zbaviť sa niekoho: ten muz gma gemu (pocestnému) pomoczy proti wssiem swym muzstwim, ze sie gim obrani nesprawedliwosti a kwaltu (ŽK 1473); kdy gsem bywal u Hrubeho, wytiahol Chorwath na mogu ženu šablou, moga žena potom wyssla do kuchiny a tak se obranyla (KRUPINA 1692); ga w meg welkeg nuzy postaweny, nemagicze se gako sweg pssote obranit (s. l. 1766); ktera (smrť) mecžem swym byge starych, slabich a nemocnych, kteri anj obranit sa, anj utectj nemožu (SQ 1781)
4. čomu, proti čomu (udalosti) zabrániť niečomu, zamedziť niečo: proti smrty se nemužem zastawiti a obraniti (MARTIN 1729); wssecy sme smrti poddaňi, žaden se geg neobraňi (GŠ 1758); -ovať sa ndk k 2: kto chcze spravedlyvy byty, ma reystry chovat a tym se potom obranovat (RÉVA 1580 E); k 3: zid Lebl nemagicze nicz pri rukach, ani paliczky, stolika sa konowy obranowal s ssirokim klobukem (HOLÍČ 1680 E); abi sebe mesto richtara samo wolit mohlo, chtegicze sa obranowat, abj skrs richtara do necseho (mešťania) neupadlj (TOPOĽČANY 18. st)

obraňovať, obraňovať sa p. obrániť