Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

obrobiť dok.

1. úpravou prichystať na pestovanie plodín: o. zem, pole, vinicu

2. opracovať: o. súčiastky, kožu;

nedok. obrábať -a

obrábať -ba -bajú -baj! -bal -bajúc -bajúci -baný -banie nedok.

obrábanie -nia s. 1. obyč. v spojení obrábanie pôdy i poľnohosp. ▶ príprava pôdy na pestovanie poľnohospodárskych plodín a jej priebežná úprava počas vegetácie, kultivovanie, obhospodarovanie: efektívne o. poľnohospodárskej pôdy; minimálne o. pôdy pestovanie rastlín pri zníženej intenzite mechanických zásahov do pôdy; striedavý systém obrábania pôdy, polí založený na striedaní jednoročných a viacročných plodín; rozprávali o tunajších pomeroch a spôsoboch obrábania zeme a dorábania chleba [L. Ballek]
2. tech., stroj. ▶ mechanické opracúvanie materiálu, ktorým sa získava požadovaný tvar, rozmery a kvalita povrchu obrobku: ručné o. dreva; trieskové o. dosahované postupným uberaním triesok z obrábaného materiálu; difúzne o. al. tepelno-chemické o. dosahované tepelným účinkom v prostredí pôsobiacom na materiál chemicky; CNC o. výrobný proces, v ktorom počítačový program určuje pohyb obrábacích nástrojov a strojov (z angl. computerized numerical control); dokončovacie o. ocele; medzi strojové o. kovov patrí napr. sústruženie, frézovanie, obrážanie, superfinišovanie
▷ ↗ i obrábať

obrábať -ba -bajú -baj! -bal -bajúc -bajúci -baný -banie nedok. 1. i poľnohosp. (čo) ▶ rozličným spôsobom (najmä oraním, bránením, okopávaním, kyprením, hnojením) pripravovať, upravovať pôdu na pestovanie poľnohospodárskych plodín, starať sa o pôdu: o. zem, pole, roľu; o. poľnohospodársky pôdny fond; vinohrad obrába ručne, bez mechanizmov; už celé generácie obrábajú túto pôdu; vidno, že záhrada je dobre, starostlivo obrábaná; Tie pozemky [národné výbory] rozhodli sceliť do jedného kusa, aby ich vraj bolo možné obrábať strojmi traktorovej stanice. [J. Balko]
2. i tech. (čo) ▶ upravovať niečo (najmä kov, drevo, kameň) do požadovaného tvaru, rozmerov a povrchu pomocou nástroja al. stroja; syn. opracúvať: o. drevo, kameň; učia sa o. kovy na moderných strojoch; laserovým zdrojom možno o. materiály ako oceľ, hliník, mosadz, grafit, meď, striebro, zlato, platina, keramika, drahé kamene; v závode obrábali súčiastky pre automobilový priemysel
3. hovor. expr. (koho, čo) ▶ spôsobovať telesnú bolesť, obyč. údermi; trestať bitkou, biť, udierať; syn. tĺcť, mlátiť, mangľovať: o. päsťami zlodeja; Volá na pomoc Šubíka, ale aj toho obrábajú psiská. [M. Krno] útočia naňho, hryzú ho; Pozri sa, čo má v taške! – rozkázal Mišo, zatiaľ čo obrábal tú vyššiu postavu. [Vč 1974]
4. vulg. (koho) ▶ sexuálne uspokojovať; syn. kefovať, preťahovať: sused mu obrába ženu; obrábala ho rukou, mala šikovné prsty; Ostatní nech si po nociach obrábajú tie svoje harpye. [InZ 2001]
▷ dok. ↗ obrobiť

obrobiť -bí -bia obrob! -bil -biac -bený -benie dok. 1. i poľnohosp. (čo) ▶ rozličným spôsobom (najmä oraním, bránením, okopávaním, kyprením) upraviť pôdu pred sejbou al. výsadbou poľnohospodárskych plodín a počas obdobia ich rastu: o. pôdu; o. hriadku motykou; políčko obrobili, pšenicu zasiali; záhradu už nemá kto o.; starostlivo obrobený vinohrad; Ľudia tu boli odjakživa roľníkmi, verili, že ak poriadne obrobia zem, ani ona ich nesklame [...]. [M. Zelinka]
2. i tech. (čo) ▶ upraviť niečo (najmä kov, drevo, kameň) do požadovaného tvaru, rozmerov a povrchu pomocou stroja al. nástroja, opracovať: o. súčiastku na obrábacom stroji; trieskovo obrobené výkovky; sedlá ventilov sú obrobené novou technológiou; Pri pohľade na kamarátovu Eiffelovu vežu si dodal guráže, nachystal špajdle, tvrdé drevo, ktoré možno obrobiť sústruhom, latex, lepidlo, pinzety, nožíky, špendlíky. [Pd 1994]
3. hovor. expr. (koho, čo) ▶ spôsobiť telesnú bolesť údermi, zbiť, doudierať; syn. stĺcť, zmlátiť, zmangľovať: o. psa palicou; brata v noci obrobili dajakí darebáci
4. vulg. (koho) ▶ sexuálne uspokojiť; syn. pokefovať, pretiahnuť: o. vlastnú, cudziu ženu; Obšťastňoval ich [dámy] vyvolávaním duchov a potom zhypnotizované obrábal. Zakaždým obrobil jednu aj dve. [P. Jaroš]
▷ nedok. ↗ obrábať

obrábať, -a, -ajú nedok.

1. (čo) rozličným spôsobom, rozličnými prácami (najmä oraním, kopaním, kyprením, hnojením) pripravovať, kultivovať (pôdu): jarné, jesenné obrábanie pôdy; racionálne, intenzívne obrábanie ornej pôdy; spoločné, družstevné, mechanizované obrábanie; obrábaná, neobrábaná pôda;

2. (čo) opracovávať niečo na potrebný tvar, dávať niečomu potrebný tvar: o. drevo; obrábanie kovov; o. súčiastku; strojové, rýchlostné, ručné obrábanie;

3. arch. (čo) venovať niečomu starostlivosť; pracovať na niečom, pestovať, kultivovať: Žiadame, aby každý kmeň, ktorý má dačo osobitného, nárečie svoje obrábal. (Štúr)

4. expr. (koho) prehovárať, nahovárať: Do tých čias obrábal Klopačku, kým nesľúbil, že mu požičia tých čížiem. (Kuk.)

5. expr. (koho) biť, tĺcť: Začal (chlapec) milú slečnu päsťami obrábať. (Vans.) Milý Sancho, vidiac, že ktosi ho celkom vážne obrába, horko-ťažko sa zdvihol. (Fel.);

dok. obrobiť

obrobiť, -í, -ia dok.

1. (čo) upraviť pôdu na pestovanie plodín: o. pole, zem, pôdu, záhradu, vinice;

2. (čo) spracovať, opracovať: o. kožu, o. kov;

3. hovor. expr. (koho) sľubmi prehovoriť, získať pre niekoho, pre niečo: Vopred ich obrobili, aby mlčali. (Bodic.);

nedok. obrábať

obrábať nedok.
1. csl rozličným spôsobom kultivovať a upravovať pôdu: V jednom dome bou̯i samie ženi a mau̯i koňíka na chtorom obrábau̯i poľe (Zázrivá DK); A ešťe aj tag miseľi cirkevnuo poľe obrába_cirkevňíci s poriatki (Lišov KRU); Mi obrábame dvaccaďdva kastrálnih jochou (Návojovce TOP); Mám role, a ňemau̯ to gdo obrábaťi (Svätoplukovo NIT); Obrábiame všetkého tri hektáre (Zástranie ŽIL); U náz neveďá role dobre obrábat (Bošáca TRČ); Prez ľeto mu muśeľi oradz a obrabiadz źem (Sečovce TRB)
2. strsl, vsl venovať (niečomu) starostlivosť, starať sa, pestovať: Každu̯o ľeto bolo moz roboti, šetko z ďeďini obrábälo seno (Or. Biely Potok TRS); Ja̋ telí majetog obrábad nevládzem (Rochovce ROŽ); Dześedz majetki un mau̯ obrabiať (Kolibabovce SOB); Tu me robiľi, gazdovaľi jag doma. Obrabiaľi me źeľeňinu (V. Zalužice MCH)
3. spracúvať, opracúvať na potrebný tvar (drevo, kov), do požadovaného štádia (potraviny, mäso) ap.: Maľi zme nože, sviňu obrábäť, takie prispôsobňenie (Veličná DK); Drevo doviezľi, usušeľi a postupňe obrábaľi, stružľikaľi (Rajec ŽIL)
4. pejor. vykonávať pohlavný akt, milovať: Tam za stohom jú obrábel (Nandraž REV); Radom_u obrábali (Bošáca TRČ)

obrábať [-ať, -äť, -iať] ndk
1. čo vykonávať poľné práce (hnojenie, kyprenie, oranie ap.) na niečom, pripravovať, kultivovať (pôdu), obhospodarovať niečo: polowiczu z obilia ma obrabet, dokud sirota bude potrebowat (JELŠAVA 1679); majoršak drenčansky všecek krvave obrabiame (DRIENČANY 1683 LP); w magiri panskem wsseliceho sila a hognost gest, y zeme se pilno obrabagu (TRENČÍN 1706); zdegse magerstvo ze vsetku rocsnu robotu obrabame (STUPNÉ 1770) zabezpečujeme; kdis stromi qvitnu, zahradu obrabag, seg a sadt (PR 18. st)
2. (o mäse) opracúvať, vykosťovať: reznik (:masar:) krmni dobitek bige, wilupuge, obraba (KoA 17. st)
3. expr koho biť, tĺcť niekoho: (obžalovaný) panom compossessorom do huntzwutou nadal a prisahal se, že wssetzkich po gednom bude obrábať (BLAŽOVCE 1784)

obrobiť dk čo (o kultúrnej pôde) úpravou prichystať na pestovanie plodín: winicze fiscalske na starom hagi kabaczikouskie numero tri na kopačzou triczat i tichto som po dwa razi zakopau, czuo načzim bolo obrobiu (KRUPINA 1711); gesenjho co P. Buh požeha (!) hotowýho a holiho zrna 10 keblj a gine wšecko nechať sobe mladšj brat obroby a k swe potrebe obratj (NYÍREGYHÁZA 1789); obrábať [-iať] ndk: wie fatens dobre, že tieto specificowane winicze niekdy pred časem, niekdy po čase biwaly obrabane (PUKANEC 1730); pana ale Szemere Adama poddani, ponewacz dwogo statku robotneho dane magu, s teg priczini kazdi tidyen dva dni obrabgagu (TRNÁVKA 1772)