obrábač1 -ča pl. N -či m. 1. obyč. v spojení obrábač pôdy ▶ kto obrába, obhospodaruje pôdu, zem: zamestnávať ľudí ako obrábačov pôdy; odveký obrábač zeme [M. Bátorová] roľník
2. ▶ kto sa (profesionálne) zaoberá obrábaním, opracúvaním niečoho (najmä kovu, dreva, kameňa) do požadovaného tvaru, rozmeru a povrchu: vyučený o. kovov; strojársky závod potrebuje obrábačov (kovov) k automatizovaným strojom; prihlásil sa na učebný odbor priemyselný o. dreva; v regióne boli oddávna vychýrení obrábači dreva – vyrábali drevené šindle, kolesá, sudy; o. diamantov; osvedčili sa ako znamenití murári a obrábači kameňa
▷ obrábačka -ky -čiek ž.: je vyučená o. kovov s praxou
obrábač2 -ča pl. N -če m.: poľnohosp. obrábač pôdy ▶ zariadenie, stroj na obrábanie pôdy, poľnohospodársky mechanizmus