obozretný príd. opatrný, prezieravý, ostražitý: o. človek; o-á otázka, o. pohyb;
obozretne prísl.;
obozretnosť -i ž.
obozretnosť -ti ž. ▶ vlastnosť toho, kto sa správa obozretne, ostražito, so zreteľom na (možné) nebezpečenstvo, riziko, problémy a pod., prezieravosť, ostražitosť, opatrnosť; op. neobozretnosť: štátnická o.; nevyhnutná o. pri práci; zvýšená o. bánk pri poskytovaní hypoték; vyjadrovať sa s istou obozretnosťou; skúsenosť ich núti k veľkej obozretnosti; chatár odporúčal turistom maximálnu o.; Aký som bol však pri všetkej svojej obozretnosti ľahkoverný! [J. Lenčo]
obozretnosť p. rozvaha 1
rozvaha 1. schopnosť rozumne, pokojne, múdro, premyslene uvažovať • rozvážnosť: bol známy svojou rozvahou, rozvážnosťou • obozretnosť • opatrnosť: robiť niečo s rozvahou, s obozretnosťou, s opatrnosťou • uváženie: konať bez uváženia • kniž. rozmysel: pomaly, s rozmyslom vstal • pokoj: zachovať pokoj v nebezpečenstve • duchaprítomnosť: nestratiť duchaprítomnosť • chladnokrvnosť • súdnosť (schopnosť správne uvažovať): stratiť súdnosť • prezieravosť (schopnosť myslieť do budúcnosti): prezieravosť štátnika
2. p. súvaha
obozretný príd. počítajúci z opatrnosti, z ostražitosti so všetkým čo daná situácia vyžaduje, prezieravý, ostražitý; opatrný, pozorný: o. politik, o. vodca; o. postup, o-é narábanie s niečím; Drobecký bol obozretný kupec, vypočítavý gazda. (Kuk.) Bol obozretný a nikdy nedovolil hazardovať so životmi. (Pláv.) To sa ešte nevie, — odvetí Silvester s obozretnou múdrosťou. (Gráf);
obozretne prísl.: o. si počínať, o. postupovať; Mačka sa plazí obozretne, akoby cítila, že je prenasledovaná. (Al.);
obozretnosť, -ti ž. prezieravosť, ostražitosť, opatrnosť
(jedna) obozretnosť; (bez) obozretnosti; (k) obozretnosti; (vidím) obozretnosť; (hej) obozretnosť!; (o) obozretnosti; (s) obozretnosťou;
(dve) obozretnosti; (bez) obozretností; (k) obozretnostiam; (vidím) obozretnosti; (hej) obozretnosti!; (o) obozretnostiach; (s) obozretnosťami;