oboznámiť -i dok. dať bližšie poučenie o niečom, informovať: o. prítomných s programom; byť o-ený so situáciou;
nedok. oboznamovať
// oboznámiť sa bližšie sa poučiť o niečom, zoznámiť sa, informovať sa: o. sa s prácou, s terénom;
nedok. oboznamovať sa
dozvedať sa 1. získavať správy, informácie • oboznamovať sa • informovať sa: postupne sa dozvedal o problémoch pracoviska; oboznamoval sa s novými úlohami, informoval sa o nových úlohách • dopočúvať sa • počúvať (dozvedať sa sluchom): dopočúvam sa, počúvam o tebe samé chvály • zoznamovať sa (bližšie sa dozvedať): so svojimi právami sa obžalovaný zoznamoval prostredníctvom advokáta • hovor.: dovedať sa • dovedovať sa • dovedúvať sa
2. p. pýtať sa 2
oboznamovať sa p. dozvedať sa 1
oboznámiť, -i, -ia dok.
1. (koho, čo s čím) podať, poskytnúť niekomu poučenie, informácie o niečom, poučiť, informovať o niečom: o. niekoho s problémami, o. robotníkov s novou technológiou výroby, o. zhromaždenie s programom schôdze, o. niekoho so základmi matematiky; Tichý umienil si oboznámiť Rudopoľského so slovenskou literatúrou. (Vaj.)
2. zried. (koho s kým) zoznámiť: To je to, čo vravím: oboznámiť ho s niekým lepším a zabudne na horšie. (Jes.);
nedok. oboznamovať, -uje, -ujú
|| oboznámiť sa
1. (s čím) získať o niečom vedomosti, poučenie, informácie, poučiť sa, informovať sa o niečom: o. sa s predpismi, o. sa s novými okolnosťami; Hádam nebude zle oboznámiť sa trochu s ich zmýšľaním. (Urb.) Neoboznámil som sa s dielom tým. (Mih.)
2. (s kým i bezpredm.) zoznámiť sa, spoznať sa: Oboznámil som sa s ňou (s advokátovou dcérou) a lyceálnom majálese. (Kuk.) (Soňa) sa v Starom Smokovci oboznámila s dr. Haviarom. (Jégé) Tu sa možno oboznámiť, i pobaviť. (Ráz.)
3. hovor. zried. zvyknúť si niekde, spoznať pomery: Keď budem oboznámená tu, i ja budem vedieť referovať. (Tim.);