oboznámiť -i dok. dať bližšie poučenie o niečom, informovať: o. prítomných s programom; byť o-ený so situáciou;
nedok. oboznamovať
// oboznámiť sa bližšie sa poučiť o niečom, zoznámiť sa, informovať sa: o. sa s prácou, s terénom;
nedok. oboznamovať sa
oboznámiť -mi -mia oboznám! -mil -miac -mený -menie dok. (koho, čo s čím, s kým/s vedľajšou vetou) ▶ dať niekomu bližšie poučenie, poskytnúť, sprostredkovať informácie, poznatky o niečom, o niekom, zoznámiť niekoho s niečím, (po)informovať niekoho o niečom: o. prítomných s programom, s členmi komisie; o. výbor, verejnosť s výsledkami hlasovania; učiteľ oboznámil študentov s klasickými filozofmi; na pracovných stretnutiach sa navzájom oboznámili so svojimi skúsenosťami; zamestnávateľ je povinný o. zamestnanca s právami a povinnosťami, ktoré mu vyplývajú z pracovnej zmluvy; všetci boli podrobne oboznámení s tým, čo sa bude diať; nasledovalo oboznámenie pacienta s ďalším postupom liečby; hráčov som oboznámil s tým, čo od nich v príprave očakávam ▷ nedok. ↗ oboznamovať
oboznámiť sa -mi sa -mia sa oboznám sa! -mil sa -miac sa -mený -menie sa dok. (s čím, s kým/s vedľajšou vetou) ▶ získať poznatok, vedomosť o niečom, o niekom na základe informácií, štúdia, kontaktu al. osobnej skúsenosti, dozvedieť sa niečo o niekom, o niečom: o. sa s tvorbou, s dielom autora; o. sa s osobnosťami kultúrneho a spoločenského života; chce sa o. s tým, ako to tu funguje; nie je oboznámený s podrobnosťami prípadu; výprava bola jeho prvým oboznámením sa s Himalájami; Bola som rada, že konečne i ja sa oboznámim presnejšie s tým, čo na procese bolo. [H. Ponická] ▷ nedok. ↗ oboznamovať sa
oboznamovať -muje -mujú -muj! -moval -mujúc -mujúci -movaný -movanie nedok. (koho, čo s čím, s kým/s vedľajšou vetou) ▶ dávať niekomu bližšie poučenie, poskytovať, sprostredkúvať informácie, poznatky o niečom, o niekom, zoznamovať niekoho s niečím, informovať niekoho o niečom: o. žiakov s problematikou životného prostredia; učiteľ oboznamoval študentov s prvými kodifikátormi slovenčiny; oboznamujeme verejnosť s tým, čo sa robí v našej mestskej časti; Premýšľal som, či mám sestru oboznamovať s realitou alebo ju nechám v blaženej nevedomosti [...]. [M. E. Matkin]; Vodič je zároveň sprievodca, ktorý nás oboznamuje s tým, čo by sme mohli vidieť, ak budeme mať šťastie. [Cs 2002] ▷ dok. ↗ oboznámiť
oboznamovať sa -muje sa -mujú sa -muj sa! -moval sa -mujúc sa -mujúci sa -movanie sa nedok. (s čím, s kým/s vedľajšou vetou) ▶ získavať poznatky, vedomosti o niečom, o niekom na základe informácií, štúdia, kontaktu al. osobnej skúsenosti, dozvedať sa niečo o niekom, o niečom: o. sa s rokovacím poriadkom, s obsahom zákona; o. sa s významnými osobnosťami našich dejín; postupne som sa oboznamoval s tvorbou súčasných skladateľov; za pochodu sme sa oboznamovali s tým, ako úrad konal či nekonal; Dojča [...] sa môže s matkou hrať, chytiť sa jej, dotýkať sa jej a oboznamovať sa s ňou. [As 2002] ▷ dok. ↗ oboznámiť sa
informovať podať informáciu, správu o niečom • poinformovať • dať správu • oboznámiť • zoznámiť: informovať obyvateľstvo o stave hospodárenia; oboznámiť čitateľov s novinkami; zoznámil nás s predpismi, poinformoval nás o predpisoch • upovedomiť (úradne oznámiť) • kniž. vyrozumieť (obyč. o úradnej správe): písomne nás upovedomili, vyrozumeli o rozhodnutí súdu • dať na vedomie: zmenu pracovného času treba dať na vedomie všetkým pracovníkom • poučiť (dať poučenie o nejakom fakte): žiakov ešte raz poučili o odchode vlakov • zasvätiť (podrobne, dôverne): zasvätiť niekoho do všetkých podrobností • pozoznamovať • pooboznamovať (postupne, viacerých informovať): dôkladne pozoznamovať niekoho s predpismi
oboznámiť p. informovať
oboznámiť sa p. zoznámiť sa 1, 2
poučiť poskytnúť poznatky o niečom al. dať radu, pokyn na konanie, vysvetlenie niečoho • ponaučiť: poučiť, ponaučiť deti o dopravných pravidlách • oboznámiť • informovať: účastníci sú so všetkými podmienkami oboznámení; o podrobnostiach vás informuje príslušný pracovník • inštruovať (dať príslušné inštrukcie, pokyny): inštruovať frekventantov kurzu • podučiť • poinformovať (poskytnúť isté, obyč. menšie množstvo informácií o niečom): ešte ťa podučím, ako treba zaobchádzať s prístrojom • vyškoliť (dôkladne poučiť na školení): v danom odbore dobre poučený, vyškolený pracovník • napomenúť (dať poučenie týkajúce sa obyč. správania sa): matkino napomenutie na cestu prijala s porozumením
uviesť 1. usmerniť niekoho pri príchode, usmerniť vstup niekam • voviesť: uviesť, voviesť hostí do domu • zaviesť • priviesť (vedením, sprevádzaním niekam dostať): zaviesť, priviesť nového pracovníka do jeho pracovne • umiestiť • umiestniť (niekoho na konkrétne miesto): návštevníkov umiest(n)ili vľavo
2. podať niekomu bližší výklad o niečom • zasvätiť • voviesť: uviesť, zasvätiť, voviesť deti do tajomstiev techniky, hudby; uviedli, zasvätili nás do situácie • oboznámiť • zoznámiť (obyč. nie celkom podrobne): oboznámiť, zoznámiť študentov s predmetom štúdia
3. stať sa podnetom nejakej činnosti, zmeny (stavu) • dať: uviesť, dať továreň do chodu; uviesť stroj do pohybu • priviesť: priviesť prítomných do úžasu, do pomykova
4. umožniť, že sa niečo niekam dostane • zaviesť: uviesť, zaviesť novú metódu do praxe; uviesť peniaze do obehu • uplatniť: uplatniť mechanizáciu
5. predstaviť na scéne al. zaradiť ako (umelecký) program: v divadle, v rozhlase uviedli súčasnú hru • predviesť • zahrať (predstaviť konkrétne dielo): umelci s úspechom predviedli Suchoňovu Krútňavu, zahrali novú symfóniu • premietnuť (film)
6. vyjadriť slovami s cieľom vysvetliť, určiť, spresniť niečo al. podporiť faktami niečo • udať • povedať: uviesť, povedať príčinu neúspechu; uviesť, udať presné rozmery, cenu nábytku • vymenovať: vymenoval všetky výnimky • spomenúť (v krátkosti, letmo): spomenul už všetky okolnosti prípadu • zacitovať • odcitovať (podľa presného, pôvodného znenia): význam slova zacitoval zo slovníka; odcitovať výrok známeho politika • poudávať • pouvádzať (postupne)
7. (slávnostne) odovzdať, udeliť úrad, hodnosť, funkciu a pod., zveriť niekomu vykonávanie niečoho • inštalovať: uviesť, inštalovať ministra do funkcie • dosadiť (obyč. mocensky): dosadiť do úradu, do funkcie tajomníka • zastar. posadiť (dosadiť do úradu, do funkcie): posadiť panovníka na trón
zasvätiť 1. vysvätením určiť (Bohu, svätým) al. určiť niekomu vôbec; dať z vyšších pohnútok • obetovať: chrám zasvätený, obetovaný Panne Márii; život zasvätila, obetovala rodine • posvätiť: voľný čas posvätiť umeniu • venovať • kniž. zastar. obecať: dielo venovať pamiatke národného hrdinu • pren. upísať: všetok čas upísať športu
2. podrobne, dôkladne niečo niekomu porozprávať o niečom • oboznámiť (niekoho s niečím): zasvätiť priateľa do svojich plánov, oboznámiť ho s nimi • informovať (podať základné fakty o niečom): informovať o stave chorého
3. porov. oslavovať 1
zoznámiť sa 1. navzájom (osobne) prísť do kontaktu, nadviazať známosť • spoznať sa • poznať sa: zoznámili sa, (s)poznali sa na dovolenke • zried.: oboznámiť sa • zoznať sa: zoznali sa a spriatelili (Tatarka); oboznámiť sa s celou rodinou • zastaráv.: oboznať sa • obznať sa • nár. oznať sa • pozoznamovať sa (postupne): do konca pobytu sme sa všetci pozoznamovali
2. bližšie sa poučiť o niečom, získať o niečom informácie, vedomosti • oboznámiť sa • informovať sa: podrobne sa zoznámiť, oboznámiť s podmienkami štúdia; informovať sa o svojich právach, zoznámiť sa so svojimi právami • zastaráv. oboznať sa • zastar. obznať sa • zried. obznámiť sa (Laskomerský) • pooboznamovať sa • pozoznamovať sa (postupne): pooboznamovať sa s problémami pracoviska • poinformovať sa (vyžiadať si informácie): poinformovať sa o zdravotnom stave detí
oboznámiť, -i, -ia dok.
1. (koho, čo s čím) podať, poskytnúť niekomu poučenie, informácie o niečom, poučiť, informovať o niečom: o. niekoho s problémami, o. robotníkov s novou technológiou výroby, o. zhromaždenie s programom schôdze, o. niekoho so základmi matematiky; Tichý umienil si oboznámiť Rudopoľského so slovenskou literatúrou. (Vaj.)
2. zried. (koho s kým) zoznámiť: To je to, čo vravím: oboznámiť ho s niekým lepším a zabudne na horšie. (Jes.);
nedok. oboznamovať, -uje, -ujú
|| oboznámiť sa
1. (s čím) získať o niečom vedomosti, poučenie, informácie, poučiť sa, informovať sa o niečom: o. sa s predpismi, o. sa s novými okolnosťami; Hádam nebude zle oboznámiť sa trochu s ich zmýšľaním. (Urb.) Neoboznámil som sa s dielom tým. (Mih.)
2. (s kým i bezpredm.) zoznámiť sa, spoznať sa: Oboznámil som sa s ňou (s advokátovou dcérou) a lyceálnom majálese. (Kuk.) (Soňa) sa v Starom Smokovci oboznámila s dr. Haviarom. (Jégé) Tu sa možno oboznámiť, i pobaviť. (Ráz.)
3. hovor. zried. zvyknúť si niekde, spoznať pomery: Keď budem oboznámená tu, i ja budem vedieť referovať. (Tim.);