obor1 obra mn. živ. obri m.
1. rozpráv. bytosť mimoriadnej veľkosti a sily
2. i neživ. -y expr. čo pripomína takúto bytosť: mladý svetlovlasý o.; vzdušné kovové o-y lietadlá;
obryňa -e -rýň ž.
obor2 -u m.
1. mat. skupina čísel: o. rovnice, o. funkcie
2. správ. odbor, odvetvie, úsek; oblasť, okruh
obor obra pl. N obri m. (bytosť)
obor obra pl. N a A obry m. (obrovský predmet)
obor1 obra pl. N obri m. ⟨VM⟩ 1. ▶ mytologická al. rozprávková bytosť nadprirodzene veľkej postavy a sily, silák (od etnického názvu Avarov): mocný, rozprávkový, bájny o.; lesní obri; premôcť obra; podľa legendy Dávid bojoval s filištínskym obrom Goliášom; antický morský o. Atlas podopieral nebeskú klenbu; Dávno-pradávno býval v peknom podsitnianskom kraji obor a jeho žena obryňa a obaja mali veľkú moc. [Sln 1972] 2. expr. ▶ muž mimoriadneho vzrastu, mohutnej postavy, často i nezvyčajnej sily, silák; syn. gigant1, goliáš2; op. trpaslík: dvojmetrový o.; basketbaloví obri; postavou je o.; modelku strážia dvaja obri; Prvý k nám prehovoril obor so šiltovkou na hlave. V ruke držal pištoľ. [M. Hvorecký] 3. kniž. al. expr. ▶ človek vynikajúcich schopností, s mimoriadne významnými výsledkami vo svojom odbore (v duševnej činnosti, v športe a pod.), velikán; syn. gigant1, titan: obri učenosti; duchovný o. Jozef Miloslav Hurban; Finále si zahrajú futbaloví obri. [Sme 2002] ◘ fraz. byť ako obor byť veľmi vysoký, zavalitý, plecnatý, svalnatý; byť silný ako obor vyznačovať sa veľkou fyzickou silou ▷ zdrob. k 1, 2 ↗ obrík1; obrisko1 -ka pl. N -ká G obrísk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel. k 1, 2: strašné, strašný o.; o. zmizlo, zmizol v tme; obriská vraj vyčíňali vo vrchoch; prechýlené ↗ obryňa
obor2 obra pl. N a A obry m. ⟨VM⟩ 1. expr. ▶ zviera, rastlina al. vec vyznačujúce sa mimoriadne veľkými rozmermi, veľkou hmotnosťou a pod. (od etnického názvu Avarov), gigant2: dinosaury, tie vyhynuté obry; majestátne kamenné obry skalnaté vrchy, štíty; statné lesné obry stromy; železobetónový o. napr. stavba, most, nadrozmerná socha; o. na štyroch kolesách; Počuj, ty Dunaj, obor sivý, ty hrob studený, kde sa podeli moji kamaráti? [L. Ťažký]; nad hlavami ľudí sa tiesnia vysoké mrakodrapy, obry bez tváre a srdca [LT 1998]; vatovce patria medzi skutočné obry v ríši húb [PaR 2010] ▷ astron. červený obor veľká hviezda červenej farby (do 1,4-násobku hmotnosti Slnka); modrý obor veľmi horúca hviezda s hmotnosťou aspoň 18-násobku hmotnosti Slnka; ľadový obor typ planéty z hľadiska zloženia (z plynného materiálu, napr. Urán, Neptún), ↗ i lexikalizované spojenie; zootech. belgický obor najväčšie plemeno domáceho králika na svete 2. publ. ▶ významná inštitúcia, spoločnosť, veľký priemyselný koncern, (hospodársky) dôležitá krajina a pod., gigant: svetové automobilové, technologické, energetické obry; Oceliarsky obor chce výraznejšie investovať do spoločných podnikov. [HN 2004]; Čína je ako politický a ekonomický obor na vzostupe. [Týž 2005] ◘ fraz. publ. ľadový obor a) medveď ľadový b) štít pokrytý ľadovcom; publ. morský obor veľryba; kniž. obor na hlinených nohách niečo (na pohľad) veľké, veľkolepé, čo je vo svojej podstate slabé, krehké ▷ zdrob. k 1 ↗ obrík2; obrisko2 -ka obrísk s., v sg. i m. zvel.: Železobetónové obriská budov. [L. Ballek]
obor3 -ru L -re pl. N -ry m. 1. mat. ▶ skupina čísel: číselné obory; o. komplexných čísel; o. rovnice; definičný o. funkcie množina A, ku každému prvku ktorej je priradený prvok množiny B 2. správ. ▶ odbor; oblasť: pracovať vo svojom obore, správ. pracovať vo svojom odbore; vyznať sa v mnohých oboroch podnikania, správ. vyznať sa v mnohých oblastiach podnikania; čítať všetko z oboru histórie, správ. čítať všetko z oblasti histórie
obrisko1 ↗ obor1
obrisko2 ↗ obor2
génius 1. geniálny človek, človek výnimočných intelektuálnych a duchovných kvalít • gigant: géniovia, giganti vedy • kniž. titan: titan hudby • velikán: velikáni umenia • veľduch: veľduch svetovej literatúry • obor: duchovný obor (Vajanský) • kniž. zastar. velikáš (Alexy)
2. p. genialita
obor bytosť al. vec mimoriadneho vzrastu, mimoriadnych rozmerov a veľkej sily; pren. človek mimoriadnych vlastností (op. trpaslík) • expr. ozruta • silák: rozprávkový obor, silák; ten chlap je hotová ozruta • kniž.: goliáš • kyklop • zried. ozrutáň • expr.: ráňava • dĺžava • expr. opacha (niečo neforemne veľké) • kolos: oceľový kolos • kniž.: titan • gigant • velikán • velikáš • génius (o mimoriadnom človeku): titan, velikán vedy, génius hudby • poet. zruta
silák človek vyznačujúci sa silou • atlét • expr.: valibuk • valihora • valivrch • miesiželezo • obor • herkules: z chlapca vyrástol valibuk, obor • expr., obyč. iron. svalovec
obor1, obra, mn. č. obri m.
1. rozprávková bytosť ľudskej podoby, majúca nadprirodzene veľkú postavu a obrovskú silu: Potom sme mlčky hľadeli do obrovskej Tichej doliny, podobnej trom ozrutným lyžiciam, akými obri v rozprávkach jedávali olovené, strieborné a zlaté halušky. (Bedn.) Čierne hraby rozpínali svoje konáre — zdalo sa, že sa to nejakí obri vystierajú po dlhom spánku. (Urb.)
2. expr. človek mimoriadne vysokého, mohutného vzrastu a veľkej sily; zviera al. vec mimoriadnych, obrovských rozmerov: Keď niekoho aj vezmú (do práce), ten musí byť obor a mladý. (Fr. Kráľ) Územčistý, rapavý obor je ženičkin muž. (Hor.) Je to opravdový lipový obor, najmä jej výška je impozantná. (Vaj.) Celkom postačí päť takých mravcov-ľudí na obsluhu tohto stroja-obra. (Heč.); hosp. belgický o. plemeno veľkých zajacov;
pren. človek v nejakom smere (obyč. v duševných schopnostiach al. vo výsledkoch duševnej činnosti) vynikajúci, mimoriadny, velikán: o. poézie veľký básnik; duchovný o. (Vaj.) človek veľkých duševných schopností, výkonov; veľduch
● kniž. o. na hlinených nohách o niečom veľkom, veľkolepom, čo je vo svojich základoch slabé, krehké;
obryňa, -ne, -rýň ž.
obor2, -u m. (čes.)
1. kniž. zastar. odbor, odvetvie; oblasť, okruh: Nie je to zákon, že by kupec alebo priemyselník mal byť len v svojom obore zbehlý (Čaj.), správ. v odbore. Hlásili (zprávy) neutešený stav vo všetkých oboroch podnikania (Jil.), správ. v odvetviach. Čítal mnoho z oboru umenia (Vaj.) správ. z oblasti Pochvaľoval si najmä, že on bol akosi von z oboru prísnosti Ivinej (Podj.), správ. z okruhu, z dosahu;
práv. „o. pôsobnosti“, správ. pôsobnosť;
2. mat. o. funkcie množina A, ku každému prvku ktorej sa priraďuje prvok množiny B
obor, obro i obrim m. 1. rozprávková bytosť nadmerného vzrastu a sily: Viprávaľi, že tu kedisi žil obor (Hor. Lehota DK); Sotva mieli kus cesti, obrúf kúň co mlázgá, to mlázgá (Jablonové MAL) F. takia má ruki ani obor (Rochovce ROŽ) - veľmi veľké; takí si už ag edon obro! (Nandraž REV) - veľmi vyrastený, vzrastom veľký, mohutný 2. expr. vysoký, silný človek mohutného vzrastu: To je obro chlap! (Revúca); Takiho obrima som ešťe neviďel! (Revúca); Muža mala takého obra a ona bola maličká (Návojovce TOP); Ten tvúj mlačí sin, to je ale obr! (Skalica); obrisko m. i s. zvel. expr. k 1, 2: To vám je obrisko chlap (Rochovce ROŽ); Mám ja obriska za muža (Kameňany REV)
obrim, obrisko p. obor
obro p. obor
ober p. obor
oborný1 p. obor
obor [-or, -(e)r] m 1. nadprirodzená bytosť ľudskej podoby, kt. má neobyčajne veľkú postavu a náramnú silu: obr ku leknuty a k strachu gest (KoB 1666); (protivníci cirkvi) kterj gako Cyklopowe negacy a obrowe nebe wybogowatj chtegj (MV 1676); Cyclops: gednooky obr; Aegeon: obr sto ruk magjcy; widj (Anton) negakého ukrutne welikého a strassliwého obra (VP 1764); wzrust tel gegjch a sjla obrum podobna gest (PT 1796); sekal mne ranu na ranu, zwalil se na mne gako obor (SJ 18. st) 2. človek neobyčajne vysokého vzrastu a veľkej sily: wyssel techdy Goliáth, ober tento ssest lokte, jednu pád wisoky (PrW 1780); mluwili techdá, že obrí boli to velmi wísokého zrostu ľuďá (DS 1795); -ný1, -ský, zried -ový, obrový príd: s Betlehema do Jeruzalema na ceste cisterna Dawydowa, udol oborskych lydi (KrP 1760); ectrapelos: oborowy, zrostu neobyčagného (KS 1763); (židovský ľud) wessel a pochital (mestá), budto sa oborný ti obiwatele wssú mocú bránili, beze wsseho temer krwi swég wilitá (BN 1789); král Pylemenes byl obrowe postawy (HI 18. st); obborsky člowek nebude spasen w mnostwú syli swég (BlR 18. st); x. pren ga natolko neparticulizugem, z drobnjmi se neobjram, než nekolko gen obrowych, nemrawnjch, pokriwenjch rečy confessij spomynam (PP 1734) nemiestne silných
oborový, oborský p. obor
obrový p. obor
obr p. obor