obojstranný príd. kt. je na obidvoch stranách: o. šev, o. zápal; o-á spokojnosť; o-á dohoda vzájomná;
obojstranne prísl.
obojstranný -ná -né príd. 1. ▶ týkajúci sa obidvoch strán, plôch, koncov niečoho; majúci niečo al. nachádzajúci sa na obidvoch stranách; použiteľný z obidvoch strán, plôch, koncov; op. jednostranný: o. opuch líc; o. zápal pľúc zasahujúci obidve strany pľúc; o. vodoznak na kanvici; o. pluh; nôž s obojstranným ostrím, s obojstrannou čepeľou; o. rebrík; o. maticový kľúč; o. matrac; obojstranná samolepiaca páska; obojstranná bunda, vesta; zips bundy je o.; nastaviť tlačiareň na obojstrannú tlač; Viedlo na ňu [galériu] obojstranné točité schodište. [A. Baláž] 2. ▶ týkajúci sa súčasne obidvoch zúčastnených strán, osôb, skupín a pod.; uzavretý medzi dvoma stranami; uskutočňovaný z oboch strán, oboma stranami, vzájomný; op. jednostranný: o. záujem o spoluprácu; obojstranná spokojnosť, náklonnosť; niektoré úkony si vyžadujú o. súhlas; prestali si rozumieť, ich vzťah bol len obojstranným trápením; Ja som tu pokladníčka a všeličo inšie, – povedala mi po chvíli obojstranného mlčania. [I. Habaj]; Tam, kde je obojstranná dobrá vôľa, vždy sa dá dosiahnuť dohoda. [HN 2007]
dvojstranný ktorý sa vzťahuje na dve strany, platí pre obidve strany • bilaterálny: dvojstranné, bilaterálne zmluvy • obojstranný • kniž. obapolný: obojstranná, obapolná dohoda; obojstranné záväzky • odb. ambivalentný (zahrnujúci aj protiklad)
p. aj vzájomný
obojstranný p. dvojstranný, vzájomný
vzájomný smerujúci od jedného prvku k druhému a naopak • obojstranný • kniž. obapolný: vzájomná, obojstranná dohoda; obapolná, vzájomná spokojnosť • recipročný: vzájomný, recipročný obchod • dvojstranný (medzi dvoma navzájom) • kniž. zastar. vospolný: vospolná pomoc (Kalinčiak) • zastar. zvratný: zvratný vzťah
obojstranný príd.
1. ktorý je na oboch stranách, ktorý sa koná po oboch stranách, týkajúci sa obidvoch strán: o. zápal pľúc; o. klin, o. nôž, o. čakan upravený na prácu z oboch strán;
2. týkajúci sa súčasne oboch strán, vzájomný: o-á dohoda, o-á dôvera, o-á láska, o. záujem;
obojstranne prísl.: o. záväzná zmluva, dohoda;
obojstrannosť, -ti ž.
(jeden) obojstranný; (bez) obojstranného; (k) obojstrannému; (vidím) obojstranného; (hej) obojstranný!; (o) obojstrannom; (s) obojstranným;
(traja) obojstranní; (bez) obojstranných; (k) obojstranným; (vidím) obojstranných; (hej) obojstranní!; (o) obojstranných; (s) obojstrannými;
(jeden) obojstranný; (bez) obojstranného; (k) obojstrannému; (vidím) obojstranný; (hej) obojstranný!; (o) obojstrannom; (s) obojstranným;
(dva) obojstranné; (bez) obojstranných; (k) obojstranným; (vidím) obojstranné; (hej) obojstranné!; (o) obojstranných; (s) obojstrannými;
(jedna) obojstranná; (bez) obojstrannej; (k) obojstrannej; (vidím) obojstrannú; (hej) obojstranná!; (o) obojstrannej; (s) obojstrannou;
(dve) obojstranné; (bez) obojstranných; (k) obojstranným; (vidím) obojstranné; (hej) obojstranné!; (o) obojstranných; (s) obojstrannými;
(jedno) obojstranné; (bez) obojstranného; (k) obojstrannému; (vidím) obojstranné; (hej) obojstranné!; (o) obojstrannom; (s) obojstranným;