obojručný príd. prispôsobený pre obidve ruky; konaný obidvoma rukami: o. nôž oberučný; šport. o. chmat;
obojručne prísl.
obojručný -ná -né príd.
obojručný -ná -né príd. 1. ▶ určený, prispôsobený na prácu al. obsluhu niečoho obidvoma rukami; konaný al. chytaný obidvoma rukami; syn. dvojručný; op. jednoručný: o. nôž, meč; o. držiak na váhu; o. hod, chmat, úchop; obojručná činka; obojručné veslo; kosa je o. nástroj; obojručné kresby vytvorené pravou aj ľavou rukou ▷ šport. obojručný úder, obojručný bekhend úder v tenise, pri ktorom hráč drží držadlo rakety obidvoma rukami 2. ▶ používajúci obidve ruky; ktorý má obe ruky rovnako zručné: o. hráč; okrem ľavákov a pravákov existujú aj obojruční jedinci; pren. žart. Vy ste, ako vidím, obojručný ľavák. [P. Vilikovský] nešikovný
obojručný konaný obidvoma rukami; prispôsobený pre obidve ruky • oberučný: obojručný, oberučný chmat; obojručný, oberučný nôž • kniž. bimanuálny
obojručný príd. konaný oboma rukami; uspôsobený na prácu oboma rukami: o. chmat; o. nôž oberučný; o-é nožnice na obstrihávanie stromov a kríkov;
obojručný i obručný príd. remes. prispôsobený na prácu obidvoma rukami v názvoch pracovných pomôcok al. nástrojov: Na obručnim stolku śe struha dreva z obidvoma rukami z obručnim nožom (Spiš. Štvrtok LVO); obojruční noš (Bobrov NÁM); obručni stolok (Stanča TRB)
obručný p. obojručný
obojručný [obo-], obojruký [obo-] príd kt. používa pri práci rovnako zručne obe ruky: ambidexter: oboruký (DQ 1629); anceps: oborúčny; aeqvimanus: oborúčny, s prawú y z lewú ruku zarowno; ambidexter: oborúčny (KS 1763); ambidexter: oboručný (PD 18. st)
oboručný, oboruký p. obojručný