obojživelník -a mn. N a A -y m.
1. živočích prispôsobený žiť na suchu i vo vode (napr. žaba);
pren. kto sa venuje dvom veciam al. pejor. bezzásadový človek
2. hovor. obojživelné vozidlo;
obojživelnícky príd.
obojživelník G a A -ka pl. N a A -ky m. (zviera)
obojživelník -ka pl. N -ky m. (vec)
obojživelník -ka pl. N -íci m. (človek)
obojživelník -ka m. 1. iba pl. obojživelníky A -ky zool. ▶ trieda stavovcov obyč. s dvoma pármi1 končatín, so širokou lebkou a hladkou, holou kožou, vyznačujúcich sa životom vo vodnom (larválne štádium, dýchajú žiabrami) a v suchozemskom prostredí (dospelé, dýchajú pľúcami a kožou), napr. žaby, mloky, červone, salamandry (Amphibia): chvostnaté, bezchvosté obojživelníky; rozmnožovanie, kostra, zmyslové orgány obojživelníkov; o. sú užitočné, ničia škodlivý hmyz 2. A sg. -ka pl. N a A -ky ▶ živočích (z triedy obojživelníkov) prispôsobený na život vo vode aj na suchu: jedovatý o.; Počas skorých jarných mesiacov sa začína migrácia skokana hnedého. Tento vzácny obojživelník žije aj na Kysuciach. [Sme 2010] 3. pl. N -íci G -kov expr. ▶ kto sa venuje dvom veciam, dvom obyč. odlišným činnostiam: športoví obojživelníci športovci, ktorí sa venujú dvom odlišným športovým disciplínam; je to o. – je dirigent i klavirista; Typickým príkladom futbalovo-hokejového obojživelníka bol Vlastimil Bubník. [J. Fekete] 4. pl. N -íci G -kov trochu pejor. ▶ človek, ktorý nemá pevný charakter, z vypočítavosti mení názor a prispôsobuje sa situácii, prostrediu, bezcharakterný, bezzásadový človek: Nie, komunistov nemáme! Tí sú rozprášení. A obojživelníkov u nás naozaj niet. [R. Fabry] 5. pl. N -ky hovor. ▶ dopravný prostriedok, vozidlo al. prístroj (napr. fotoaparát) prispôsobený pohybu, činnosti vo vode i na súši, resp. na vzduchu: Tanky, nákladné autá a zase tanky, pancierové autá, obojživelníky, delá, motory, rev a dym. [L. Ťažký]; Na ceste vyzerá ako obyčajný autobus, ale keď vojde do vody, zapnú sa špeciálne dýzy a plaví sa ako loď. Takýto obojživelník je možné vidieť v škótskom Glasgowe. [Šarm 2010]
obojživelník 1. živočích prispôsobený životu na suchu aj vo vode • odb. amfíbia
2. p. pokrytec
pokrytec človek, ktorý sa pretvaruje, robí sa lepším, než je v skutočnosti • zried. pretvárkar • expr. pretvárač • falošník (falošný človek) • pejor. farizej: politickí farizeji • pejor.: obojživelník (bezzásadový človek) • chameleón (človek, ktorý mení svoje názory podľa okolností) • pejor.: svätuškár • svätúch • pejor. zried. svätúšik (neúprimne nábožný al. naoko mravný človek) • pejor.: pobožnostkár • augur
p. aj falošník
obojživelník, -a, mn. č. -y m.
1. živočích uspôsobený žiť na suchu i vo vode; zool. obojživelníky trieda stavovcov schopných žiť na suchu i vo vode (Amphibia): žaba je o.;
2. (o človeku mn. č. -ci) hovor. človek, zviera al. vec schopná prispôsobiť sa dvom protichodným situáciám, prostrediam, činnostiam ap.;
často pejor. o človeku prispôsobujúcom sa z vypočítavosti dvom rozličným názorom ap.: Vo vnútri bol Peter obojživelníkom, všímal si blízkosť aj diaľku odrazu. (Rys.) Necítil sa dobre tam, kde boli dámy, a preto sa chlúbieval, že je nie obojživelník. (Vans.);
obojživelnícky príd. iprísl. k 2 schopný prispôsobiť sa dvom protichodným situáciám, prostrediam ap.;
pejor. dvojaký, obojaký; falošný; dvojako, obojako; falošne: ten mimikrovský prímer k prostrediu, tá obojživelnícka pohotovosť (Hviezd.);
obojživelníctvo, -a str. prispôsobivosť dvom protichodným situáciám, prostrediam ap.;
pejor. dvojakosť, obojakosť; falošnosť: nedostatky vzniklé epicko-dramatickým obojživelníctvom rozhlasových počiatkov (Karv.); Obojživelníctvo, slúženie dvom pánom, sedieť na dvoch stoličkách, to je život rozmaznaného syna národa. (Kuk.)