Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

obohatiť dok. urobiť bohatším, bohatým (materiálne al. inými hodnotami): o. sa na úkor iných; o. deti zaujímavými poznatkami;

nedok. obohacovať

// obohatiť sa stať sa bohatším, bohatým: jeho reč sa o-la o nové slová;

nedok. obohacovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
obohatiť ‑í ‑ia dok.; obohatiť sa

obohacovať -cuje -cujú -cuj! -coval -cujúc -cujúci -covaný -covanie nedok. 1. (koho, čo) ▶ zväčšovať niečí majetok, robiť niekoho, niečo bohatým, bohatším: nekonal v úmysle o. seba a svojich známych; ak je krajina dobre vedená, všetkých obohacuje a nikoho nepoškodzuje
2. (čo (o čo/čím)) ▶ pridávať niečo nové al. ďalšie a tak robiť (materiálne, materiálovo) bohatším, rozširovať, zväčšovať: o. sortiment, trh o nové výrobky; o. slovnú zásobu o medzinárodné výrazy; knižnica obohacuje svoju ponuku novými titulmi; v minulosti si ľudia obohacovali stravu zberom lesných plodov; Zbierku [legitimácií] som jednostaj obohacoval o nové, vzácne i menej vzácne exponáty. [J. Lenčo]
3. i odb. (čo (o čo/čím)) ▶ (umelo) zvyšovať obsah určitých zložiek, látok, prvkov v niečom: o. potraviny o mikroživiny, mikroživinami; kŕmne dávky sa obohacujú o špeciálne vitamíny; morské ryby, ovocie a zeleninu netreba ničím o., pretože prirodzene obsahujú biologicky aktívne látky; kultúry bôbovitých rastlín obohacujú pôdu o dusík; fyz. o. urán umelo (difúziou) zvyšovať v uráne koncentráciu izotopu ²³⁵U
4. (koho, čo (o čo/čím)) ▶ duchovne, hodnotovo skvalitňovať, zlepšovať, rozvíjať, prehlbovať: poézia, hudba nás má o. niečím krásnym; o. svoje vedomosti; autor obohacuje žáner o komediálne prvky; sila vzájomného kultúrneho obohacovania; Účasť a zodpovednosť človeka obohacujú, ľahostajnosť ho ochudobňuje a znehodnocuje. [P. Jaroš]; Keď bývajú dve rodiny spolu, starí rodičia a mladí, a rozumejú si, veľmi sa navzájom obohacujú. [BŽ 2008]; Menšiny svojou kultúrou a jazykom obohacujú našu spoločnosť. [HN 2011]
dok.obohatiť


obohacovať sa -cuje sa -cujú sa (ne)obohacuj sa! -coval sa -cujúc sa -cujúci sa -covanie sa nedok. 1. (na čom/čím; o čo; ø) ▶ nadobúdať majetok, zväčšovať svoje bohatstvo, stávať sa bohatým, bohatším, bohatnúť (obyč. na úkor iných): neprimerane, nezákonne sa o. na úkor spotrebiteľa, štátu; o. sa na predaji dreva, predajom dreva; firma sa podvádzaním pri odpočtoch daní obohacovala o milióny eur; byť podozrivý z nečestného, špekulatívneho obohacovania sa
2. i odb. (o čo/čím) ▶ nadobúdať vyšší obsah určitých zložiek, látok, prvkov, meniť sa z kvalitatívnej stránky: pôda prikrytá nezrelým kompostom si udrží vlhkosť a obohacuje sa o živiny; v podložných žulách sa voda obohacuje rádioaktívnymi prvkami [KSl 1961]
3. (o čo/čím; ø) ▶ stávať sa hodnotovo, duchovne bohatším, rozmanitejším, obsažnejším a zároveň lepším, nadobúdať vyššiu kvalitu, novú hodnotu: o. sa o nové poznatky, zážitky; o. sa čítaním literatúry; s rastom dieťaťa sa obohacuje aj jeho slovná zásoba; pri výchove a vzdelávaní sa človek obohacuje skúsenosťami miliónov ľudí, ktorí žili pred ním; sme obohacovaní o nové životné skúšky; Klasický tanec sa neprestajne obohacuje, čerpajúc nové pohybové formy z ľudového tanca. [Š. Nosáľ]
dok.obohatiť sa


obohatenie -nia -ní s. 1. i práv.nadobudnutie, získanie peňazí, majetkového prospechu: osobné, nezákonné o.; neoprávnené o. získanie majetkového prospechu neoprávneným zásahom do technického al. programového vybavenia počítača, automatu al. iného technického zariadenia na automatizované uskutočňovanie predaja tovaru, výberu peňazí a pod.; bezdôvodné o. majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, al. z nepoctivých zdrojov; robí to len v záujme obohatenia; zneužívajú situá­ciu na vlastné o.
2. ▶ pridaný prvok, ktorý do nejakého javu vnáša hodnotové skvalitnenie, zlepšenie al. prehĺbenie: zakúšať vnútorné, citové o.; kniha nám môže priniesť mnohoraké duchovné obohatenia; príjemným obohatením boli rozličné spoločenské a kultúrne podujatia; Z dramaturgickej stránky [uplynulá sezóna] priniesla niektoré obohatenia, ktoré prispeli k zvýšeniu návštevnosti. [Pc 1998]
▷ ↗ i obohatiť, obohatiť sa


obohatený -ná -né príd. odb. ▶ majúci zvýšený obsah istej látky, istého prvku, kvalitnejší: obohatené obilniny s pridaním napr. vitamínu B; obohatené rastlinné oleje; fyz. o. urán v ktorom je špeciálnou technológiou zvýšený podiel izotopu ²³⁵U; obohatené palivo jadrové palivo s väčším než prírodným (0,71 %) obsahom izotopu ²³⁵U ▷ ↗ i obohatiť


obohatiť sa -tí sa -tia sa obohať sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok. 1. (na čom/čím; o čo; ø) ▶ zväčšiť svoj majetok, stať sa bohatým, bohatším, zbohatnúť (obyč. na úkor iných): neoprávnene, nezákonne sa o. na úkor firmy, bežných ľudí, celej spoločnosti; o. sa na štátnych zákazkách; počas vojny sa mnohí obohatili rozličnými špekuláciami a machináciami; obohatil sa o niekoľko miliónov; z túžby po obohatení sa často oklamal druhých; Remeslo má zlaté dno iba vtedy, ak vidina obohatenia neprivedie remeselníka i jeho tvorbu na dno. [NP 1987]
2. i odb. (o čo/čím) ▶ nadobudnúť vyšší obsah určitých zložiek, látok, prvkov, zmeniť sa z kvalitatívnej stránky: po pridaní zeminy je kompost ešte kvalitnejší, pretože sa obohatí o minerálne látky; v lymfatických uzlinách sa miazga čiastočne zbaví látok škodlivých pre organizmus a obohatí sa lymfocytmi; konzumáciou morských rýb sa naše telo obohatí o niekoľko mikrogramov prírodného jódu; Víno vyzrieva v sudoch 6 až 18 mesiacov, pričom sa obohatí o aromatické látky dreva. [F. Malík]
3. (o čo/čím; ø) ▶ stať sa hodnotovo, duchovne bohatším, rozmanitejším, obsažnejším a zároveň lepším, hodnotnejším, nadobudnúť vyššiu kvalitu, novú hodnotu: o. sa o nové dojmy, zážitky; boli obohatení o krásne chvíle; mladí účastníci podujatia sa vzájomne obohatili o skúsenosti; cenné sú stretnutia, pri ktorých sa obohatíme umelecky, spoločensky i ľudsky; Hovorím o vede! O poznaní, ktorým sa obohatí ľudstvo! [P. Karvaš]; Nové spisovné jazyky sa sformovali na základe hovorovej reči, obohatili sa v rozličnej miere o prvky literárneho jazyka a otvorili sa európskym vplyvom. [V. Krupa]
nedok.obohacovať sa


obohatiť -tí -tia obohať! -til -tiac -tený -tenie dok. 1. (koho, čo) ▶ zväčšiť niečí majetok, urobiť niekoho, niečo bohatým, bohatším: konal v úmysle o. seba a svojich blízkych; o. klubovú, štátnu pokladnicu; Štátnohospodársky liberalizmus obohatil síce niekoľko sto ľudí, ale zmrzačil milióny iných. [V. Mináč]
2. (čo (o čo/čím)) ▶ pridať niečo nové al. ďalšie a tak urobiť (materiálne, materiálovo) bohatším, rozšíriť, zväčšiť: o. ponuku, trh; o. expozíciu, archív o ďalšie dokumenty; o. si šatník o koženú sukňu; o. jedálniček čerstvými šalátmi; atlét obohatil svoju medailovú zbierku; Božena Slančíková-Timrava obohatila slovenskú prózu o nové originálne témy
3. i odb. (čo (o čo/čím)) ▶ (umelo) zvýšiť obsah určitých zložiek, látok, prvkov v niečom: o. stravu o vitamíny, vlákninu; pôda obohatená živinami, hnojivom
4. (koho, čo (o čo/čím)) ▶ duchovne, hodnotovo skvalitniť, zlepšiť, rozviť, prehĺbiť: koncert nás vnútorne, duchovne obohatil; o. spoločnosť, svet, ľudstvo; spisovateľ obohatil slovenskú literatúru svojím mysliteľstvom; pozorovanie prírody vás obohatí o množstvo poznatkov; čím nás môžu o. iné národy a kultúry?; program festivalu obohatilo vystúpenie speváckeho zboru; Synček nám nesmierne obohatil život. [BŽ 2007]
nedok.obohacovať

obohatiť sa p. zbohatnúť


obohatiť urobiť bohatším o nové hodnoty (materiálne i duchovné) • zveľadiť: obohatiť, zveľadiť si zbierku o nové exempláre; obohatiť, zveľadiť slovnú zásobu školákovrozšíriťzväčšiťrozmnožiťznásobiť (obyč. v rozsahu, veľkosti): rozšíriť, zväčšiť, znásobiť svoj majetokprehĺbiť: prehĺbenie spolupráce


rozmnožiť 1. urobiť väčším v počte, množstve, rozsahu • rozšíriťzväčšiť: rozmnožiť, rozšíriť zeleň v mestezveľadiť: zveľadil otcovský majetoknamnožiť: štúdiami si namnožil poznatkyobohatiť (rozmnožiť o niečo nové): obohatil slovník o nové slováznásobiťkniž. multiplikovať (viacnásobne rozmnožiť): znásobili počet zamestnancovkniž.: rozhojniťzveličiťzastar. zvelebiť: zvelebenie majetkov (Vajanský)

2. osobitným technickým postupom urobiť väčší počet exemplárov tlačoviny: rozmnožili obežníkyreprodukovať (kopírovaním polygrafickou technikou): reprodukované maľby, rukopisycyklostylovať (cyklostylom) • xeroxovať (xeroxom)


zbohatnúť stať sa bohatým, hospodársky zosilnieť • vzmôcť sazmôcť sa: mesto na turistike zbohatlo, (v)zmohlo saobohatiť sa (stať sa bohatším, bohatým): obohatili sa rozličnými špekuláciamihovor. expr.: zaperiť saoperiť sa: po vojne sa rodine podarilo zaperiť, operiťfraz. expr. naplniť si/namastiť si vrecká/vačky (nečestne zbohatnúť) • pomôcť si: pomohli si reštitúciamizried. zagazdovať sa (Kukučín)zried. zmajetnieť


zlepšiť urobiť lepším, kvalitnejším, dokonalejším a pod. • skvalitniťzdokonaliť: zlepšenie, skvalitnenie životného prostredia; zlepšiť, zdokonaliť postup prácezakostniť: zakostniť výrobusubšt. vylepšiť: vylepšil svoj rukopispolepšiťzried. nadlepšiť: plat mi už trocha polepšilizveľadiťpovzniesť: zveľadiť, povzniesť poľnohospodársku výrobuzmravniť (mravne zlepšiť): zmravniť spoločnosťpozdvihnúťdvihnúťzdvihnúťzvýšiť: príchod hostí pozdvihol, (z)dvihol, zvýšil náladu; pozdvihnúť, zvýšiť kultúrnu úroveň ľuduprehĺbiť: prehĺbiť poznanie, štúdiumodb. bonitovať (zlepšiť úrodnosť) • obohatiť (urobiť bohatším, lepším): výskum obohatiť o nové metódyskultivovaťvybrúsiťvycvičiť (o reči, prejave a pod.): skultivovať, vybrúsiť prednes herca; vycibriť si reč, jazyknapraviť: napravil si náladu hudbouozdraviť (urobiť zdravším, lepším, hodnotnejším): ozdravenie morálky, spoločnosti


zveľadiť 1. urobiť väčším v počte, množstve, rozsahu • rozmnožiťrozšíriťzväčšiť: majetok po rodičoch ešte zveľadil, zväčšil; zveľadiť, rozmnožiť zeleň v meste; šiel si vedomosti zveľadiť, rozšíriť do cudzinyprehĺbiť: vzájomnú spoluprácu podniky prehĺbiliobohatiť (urobiť bohatším materiálne al. duchovne): poznatky detí treba ďalej obohatiť, zveľadiťzastar. zvelebiť: zvelebenie majetkov (Vajanský)kniž. zveličiť: zveličiť moc (Tatarka)

2. dostať na vyššiu úroveň • povzniesťpozdvihnúť: chov oviec treba zveľadiť, povzniesť; vláde sa podarilo kultúru národa pozdvihnúťzdvihnúťzodvihnúť (úroveň niečoho): z(o)dvihnúť národný životzlepšiťzdokonaliťskvalitniťzakostniť (urobiť lepším, dokonalejším): zlepšenie, zdokonalenie vzdelanosti; skvalitniť, zakostniť chov hydiny, poľnohospodárstvo

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

obohatiť, -í, -ia dok. (koho, čo čím, o čo)

1. zväčšiť niečí majetok, urobiť bohatým: Vy ste ju (sestru) nenapomáhali ničím, a predsa vás pánboh obohatil veľkým majetkom. (Kal.) práv. daň z o-ia zo získaného nového majetku;

2. prispieť novou hodnotou, rozmnožiť, rozšíriť o nejakú hodnotu, o nejaké hodnoty, zveľadiť: Spisovateľ musí nájsť primeraný obraz, ktorý ho (dieťa) aj vzruší a citove obohatí. (Mor.); o. svoje vedomosti o nové poznatky; o. si zbierku o vzácne exempláre; o. literatúru novým románom; o. pôdu dusíkom; o. jazyk novými potrebnými slovami; Priniesol si zo sladkej Francie ešte čosi, čím svoju povahu obohatil o jednu novú nezvyčajnú črtu. (Letz)

3. hut. (čo) zvýšiť obsah kovu v produktoch rozdružovania: o. rudu;

nedok. obohacovať, -uje, -ujú

|| obohatiť sa

1. zväčšiť svoj majetok, nadobudnúť majetok, bohatstvo, zbohatnúť, stať sa bohatým: neoprávnene, neprimerane sa obohatiť; Žaloba ho obviňuje, že sa obohatil na úkor židov. (Heč.) Obohatil sa a preslávil týmto politickým procesom. (Tat.)

2. získať, nadobudnúť novú hodnotu, nové hodnoty, rozšíriť sa zveľadiť sa o novú hodnotu, o nové hodnoty: o. sa o nové vedomosti, skúsenosti;

nedok. obohacovať sa

Morfologický analyzátor

obohatiť dokonavé sloveso
(ja) obohatím VKdsa+; (ty) obohatíš VKdsb+; (on, ona, ono) obohatí VKdsc+; (my) obohatíme VKdpa+; (vy) obohatíte VKdpb+; (oni, ony) obohatia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) obohatil VLdsam+; (ona) obohatila VLdsaf+; (ono) obohatilo VLdsan+; (oni, ony) obohatili VLdpah+;
(ty) obohať! VMdsb+; (my) obohaťme! VMdpa+; (vy) obohaťte! VMdpb+;
(nejako) obohatiac VHd+;
obohaťiť obohaťiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

obohatiť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor