obohacovanie -nia s.
obohacovanie -nia s. 1. i práv. ▶ nadobúdanie majetku, zväčšovanie bohatstva (obyč. na úkor iných): neoprávnené, nezákonné, nelegálne o.; zneužívať postavenie, funkciu na vlastné o.; podozrenie z nečestného obohacovania 2. odb. ▶ (umelé) zvyšovanie obsahu určitých látok, prvkov, zložiek v niečom: o. potravín napr. jódom, vlákninou, vitamínmi; hut., fyz. o. rúd proces, ktorým sa odstraňuje z rúd hlušina, čím sa zvýši relatívne množstvo požadovanej zložky; fyz. o. uránu umelé zvyšovanie koncentrácie izotopu ²³⁵U v uráne ▷ ↗ i obohacovať, obohacovať sa