obočie -čia -čí s. ▶ oblúk chĺpkov nad očami; syn. obrva: husté, široké, tenké o.; zrastené, výrazné o.; klenuté, pekne tvarované o.; ceruzka na o.; farbiť si, upraviť si o.; chmúriť, stiahnuť, zmraštiť o.; hľadieť, pozrieť sa na niekoho spod obočia nie priamo, obyč. nevľúdne, podozrievavo; nadvihol jedno o.; pri rozprávaní často dvíha o. ↗ i fraz.; na ľavom obočí má malú jazvu; na obočí a fúzoch sa mu zachytil srieň; Čierne obočie sa mu sťahovalo nad nos, temer sa mu tam spájalo. [A. Bednár]; A potom sedím pri tebe, už ťa stihli upraviť, tvár s podviazanou bradou akoby sa narovnala, obe obočia, oba kútiky úst v rovnakej výške. [E. Farkašová] ▷ anat. oblúk obočia zosilnená časť nadočnicového okraja
◘ fraz. dvíhať/dvihnúť/zdvihnúť obočie prejavovať, prejaviť údiv, nesúhlas, nevôľu, pohŕdanie a pod.