Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

obnoviť dok. zaviesť znova, čo už bolo; uviesť do pôv. (al. zlepšeného) stavu: o. vydávanie časopisu, o. zvyky, o. si pas; o-ená budova zrenovovaná;

nedok. obnovovať

// obnoviť sa znova začať jestvovať; dostať pôv. (al. nový) výzor: priateľstvo sa o-lo;

nedok. obnovovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
obnoviť ‑í ‑ia dok.; obnoviť sa

obnovený -ná -né príd. ▶ zmenený a zlepšený oproti predchádzajúcemu stavu cielenými zásahmi al. pôsobením prirodzených činiteľov: obnovená ústava; plocha obnoveného územia; obnovená biologická rovnováha; už po prvom použití masky bude kvalita vlasového vlákna obnovenejšia a odolnejšia; obnovené tkanivo chrupavky zregenerované; obnovené generačné stáda rýb; pozorovať život v obnovených mokradiach; pokračovať v ceste s obnovenými silami ▷ ↗ i obnoviť, obnoviť sa


obnoviť sa -ví sa -via sa obnov sa! -vil sa -viac sa -vený -venie sa dok. 1.dostať sa do pôvodného al. nového dobrého, funkčného stavu, zlepšiť sa oproti predchádzajúcemu stavu: veria, že vojnou zničené hospodárstvo krajiny sa postupne obnoví; trvalo niekoľko rokov, kým sa les po kalamite obnovil
2. ▶ (obyč. o bunkách, o tkanive) prejsť prirodzeným procesom opätovnej tvorby, zlepšiť svoje normálne, prirodzené vlastnosti: pleť sa postupne obnoví; v mieste postihnutom popálením sa tkanivo i cievy obnovia; pokožku tváre treba osviežiť, aby sa obnovilo prirodzené pH kože; zaniknuté tukové bunky sa už neobnovia; pri strate zeleného farbiva listov treba rastlinu dať na svetlejšie miesto a prihnojiť, aby sa farbivo obnovilo
3.opätovne začať jestvovať, znovu sa prejaviť po istom časovom odstupe, po útlme, prerušení, zabudnutí a pod., ožiť: ich priateľstvo, vzájomné puto sa obnovilo; v pamäti sa mi obnovil jeden obraz z detstva; jeho chuť do jedla sa obnovila; počas tréningu sa mu obnovilo staršie zranenie kolena; hrdza na železe sa veľmi rýchlo obnoví; dúfajú, že sa lesný požiar neobnoví; Už nikdy sa neobnovila dôvera, ktorá medzi nimi vládla. [J. Lenčo]; Ty si jediný hrdina spomedzi mojich detí. V tebe sa obnovila sila, ktorou som ja kedysi prekypoval. [V. Krupa]
4. i náb. (čím; ø) ▶ prejsť procesom hlbokej duchovnej premeny, obnovy, získať nové, lepšie kvality, stať sa lepším, dokonalejším, obrodiť sa1: byť schopný o. sa modlitbou; obnovte sa duchovne premenou zmýšľania; Vyslovil vieru, že slovenský národ má toľko energie, aby sa obnovil. [A. Hykisch]
nedok.obnovovať sa


obnoviť -ví -via obnov! -vil -viac -vený -venie dok. 1. (čo) ▶ uviesť niečo staré, poškodené al. zničené do pôvodného al. dobrého, funkčného stavu; dodať (opravou, úpravou) niečomu vzhľad, ráz novosti: o. hradné námestie, starý vojenský cintorín; o. bytový fond; kompletne o. fasádu budovy; reštaurátori obnovili interiér aj exteriér kaplnky; každý náter sa musí po niekoľkých rokoch o.; most bude po obnovení slúžiť chodcom; prejsť sa po obnovenom moste; obnovených historických mlynov je na Slovensku veľmi málo
2. (čo) ▶ cielenými zásahmi al. pôsobením prirodzených činiteľov zmeniť, zlepšiť stav oproti predchádzajúcemu stavu; opätovne vytvoriť, zlepšiť prirodzené vlastnosti niečoho: o. ekonomiku; o. narušenú biologickú rovnováhu; o. pôvodné mokradné biotopy; výmenou samca chcú o. krv muflónov; o. si telesné sily zregenerovať; o. základné životné funkcie oživiť; vyživujúci krém pomáha o. prirodzenú sviežosť pleti; vlastné kmeňové bunky napomáhajú obnoveniu poškodených tkanív
3. (čo) ▶ opätovne zaviesť, uskutočniť, utvoriť, oživiť niečo, čo už existovalo, fungovalo a utlmilo sa al. prestalo existovať, fungovať: o. poriadok, život v krajine; o. činnosť spolku; o. spoluprácu, mierové rokovania, atmosféru dôvery; o. pôvodnú funkciu starého mlyna na rieke; v obci sa usilujú o obnovenie tradície jarmokov; manželia sa zmierili a obnovili spolužitie; o. záujem o umenie; naše obnovené priateľstvo; prekvapili nás obnovené kontroly na hraniciach; Bola to návšteva krátka, formálna, ale hlavná vec, že osobné styky boli obnovené. [Ľ. Zúbek]; Bolo to krásne stretnutie s obnovením si spomienok na roky štúdia. [Poľ 2010]div., film. obnovená premiéra opätovné prvé uvedenie divadelného al. filmového diela (napr. zrekonštruovaného) po dlhšom čase; práv. obnovené konanie konanie po povolení obnovy konania
4. (čo (čím)) ▶ nahradiť niečo staré novým, urobiť novším, lepším, kvalitnejším: o. si šatník novými kusmi oblečenia; dopravný podnik postupne obnovil svoj vozidlový park; investície do obnovenia zastaraného strojového zariadenia; o. chovné stádo novými jalovicami
5. i náb. (koho, čo) ▶ spôsobiť, aby niekto prešiel al. niečo prešlo procesom hlbokej duchovnej premeny, obnovy, pozitívne zmeniť, obrodiť1: o. svet môže láska; evanjelium je schopné o. človeka i spoločnosť; prežiť obnovujúci duchovný zážitok; nevyhnutne musí prísť epocha, ktorá sa pokúsi obnoviť rozbitého človeka, zvíťaziť nad rozkladom [R. Chmel]
nedok.obnovovať


obnovovať sa -vuje sa -vujú sa -vuj sa! -voval sa -vujúc sa -vujúci sa -vovaný -vovanie sa nedok. 1.dostávať sa do pôvodného al. nového dobrého, funkčného stavu, zlepšovať sa oproti predchádzajúcemu stavu: schopnosť prírody o. sa v celej svojej zložitosti a kráse; vojnou zničené hospodárstvo krajiny sa postupne obnovovalo; po kalamite sa les pomaly obnovuje
2. ▶ (obyč. o bunkách, o tkanive) prechádzať prirodzeným procesom opätovnej tvorby, zlepšovať svoje normálne, prirodzené vlastnosti: pokožka, kostná hmota sa neustále obnovuje; počas spánku sa bunky obnovujú osemkrát rýchlejšie ako cez deň; pôsobením užitočných baktérií sa obnovuje prirodzená črevná mikroflóra; na jar sa obnovuje nadzemná časť rastliny; Ak má ľudský organizmus fungovať, musia sa jeho tkanivá obnovovať. [Zd 2010]
3.opätovne začínať jestvovať, znovu sa prejavovať po istom časovom odstupe, po útlme, prerušení, zabudnutí a pod., ožívať: život v meste sa obnovuje; bol to znak obnovujúcej sa dôvery medzi nimi; Premýšľala o tom, prečo sa staré rany tak náhle obnovujú. [R. Jašík]; Napĺňalo ju to radosťou, spevňovalo vieru, sily sa jej obnovovali. [R. Čižmárik]
4. i náb. (čím; ø) ▶ prechádzať procesom hlbokej duchovnej premeny, nadobúdať nové, lepšie kvality, stávať sa lepším, dokonalejším, obrodzovať sa: byť schopný o. sa vnútorne; o. sa v láske; o. sa duchovne premenou zmýšľania
dok.obnoviť sa


obnovovať -vuje -vujú -vuj! -voval -vujúc -vujúci -vovaný -vovanie nedok. 1. (čo) ▶ uvádzať niečo staré, poškodené al. zničené do pôvodného al. dobrého, funkčného stavu, dodávať (opravou, úpravou) niečomu vzhľad, ráz novosti: o. starú budovu, hrad; náter treba pravidelne o.; reštaurovaním sa obnovujú spravidla pamiatky výtvarnej alebo umeleckoremeselnej povahy; olšovický kaštieľ, starý, niekoľko ráz obnovovaný a prestavovaný [A. Bednár]
2. (čo) ▶ cielenými zásahmi al. pôsobením prirodzených činiteľov meniť, zlepšovať stav oproti predchádzajúcemu stavu; opätovne vytvárať, zlepšovať prirodzené vlastnosti niečoho: o. lesné porasty, zeleň, dunajské ramená; o. stádo bahníc; o. základné životné funkcie; spánok obnovuje sily regeneruje; cesnak a cibuľa obnovujú črevnú mikroflóru; krém obnovuje pevnosť a pružnosť pokožky; cieľom regeneratívnej medicíny je o. ľudské bunky, tkanivá či orgány
3. (čo) ▶ opätovne zavádzať, uskutočňovať, utvárať, oživovať niečo, čo už existovalo, fungovalo a utlmilo sa al. prestalo existovať, fungovať: o. vzájomné vzťahy; vo fabrike postupne obnovujú výrobu; obnovujú tradíciu novoročných koncertov; obnovovali si spomienky na školské časy; Avantgarda je užitočná do tej miery, do akej obnovuje výrazové prostriedky. [M. Ruppeldt]
4. (čo (čím)) ▶ nahrádzať niečo staré novým, robiť novším, aktuálnym: o. si šatník; zmluva sa každoročne obnovuje dodatkom; dopravný podnik obnovuje svoj vozidlový, strojový park; skupinu darcov krvi je potrebné neustále o.
5. i náb. (koho, čo) ▶ spôsobovať, aby niekto prechádzal al. niečo prechádzalo procesom hlbokej duchovnej premeny, obnovy, pozitívne meniť, obrodzovať: napomínanie patrí medzi prostriedky, ktoré majú o. človeka; čím viac Boh obnovoval jeho srdce, tým zreteľnejšie sa menili jeho hodnoty; slová, ktoré v sebe nesú silu lásky, ľudí spájajú
dok.obnoviť

napraviť 1. uviesť do pôvodného stavu, do správnej polohy • upraviť: napravila, upravila si sukňu, klobúkponaprávať (postupne): ponaprávala všetky posteleobnoviťreštaurovaťzreštaurovať: reštaurovať staré maľbyopraviťhovor.: reparovaťzreparovať (napraviť niečo pokazené): opravil rýchlo starší plot; zreparoval strechukorigovaťskorigovať (napraviť niečo poškodené, pochybené): skorigovať časovú odchýlku hodín, chyby v textenastaviť (napraviť hodiny): nastavila hodiny na letný čas

2. uviesť do lepšieho stavu • polepšiťzlepšiť: napravil si náladu; zlepšili mu plathovor. vylepšiť: vylepšil starý rukopiskorigovaťskorigovať (opravením chýb): skorigoval svoje správanie, vzťahy medzi kolegami

3. morálne pozdvihnúť na vyššiu úroveň • polepšiť: napravili, polepšili previnilca

4. zariadiť, aby niečo zlé, chybné prestalo jestvovať • opraviťkorigovaťskorigovať: napravil svoje chyby; opravil, skorigoval tvrdenie koleguzmyť (napraviť vinu): nezmyl svoj hriechkniž. odčiniť: odčinil všetky krivdyodstrániťzlikvidovať (v úplnosti): odstránili, zlikvidovali nedostatky v hospodáreníponaprávať (postupne)

5. p. usmerniť 1


obnoviť sa p. ožiť 2


obnoviť 1. znova zaviesť, utvoriť niečo, čo už bolo • oživiť: obnoviť, oživiť záujem o divadlokniž.: oživotvoriťobživiťvzkriesiť: oživotvorili Maticu slovenskú; obživiť, vzkriesiť spomienkyobrodiť (dodať novú silu na vrátenie do želateľného stavu): obrodiť hospodárstvo, spoločenský životregenerovaťzregenerovať (vrátiť pôvodné dobré vlastnosti): regenerovať sily oddychom; zregenerovať pôdurehabilitovať (vrátiť, obnoviť dobré meno, česť) • znovuzriadiťkniž.: rekonštituovaťreštituovať: znovuzriadenie knižnice; reštituovať, rekonštituovať starý právny stav

2. uviesť niečo do pôvodného (dobrého) stavu (úpravou, prestavaním a pod.) • reštaurovaťzreštaurovať: reštaurovanie starých maliebrenovovaťzrenovovaťrekonštruovaťzrekonštruovať: v meste renovovali historické budovy a rekonštruovali mostrekultivovaťzrekultivovať (obnoviť kultiváciou pôdy)


opraviť 1. uviesť do vyhovujúceho stavu odstránením chýb, poškodenia • dať do poriadku: dom rýchlo opravili, dali do poriadkuhovor. reparovaťzreparovať: (z)reparovať poškodenú strechuobnoviťrenovovaťzrenovovať (opraviť na nové): obnovenie, (z)renovovanie pôvodnej fasádyhovor. zastaráv. zrichtovať: zrichtovali si bytpoopraviť (čiastočne opraviť) • poopravovaťpooprávaťhovor. poreparovaťnár.: pospravovaťposprávať (viac vecí, na viacerých miestach): poopravovať obloky, poreparovať topánky

2. uviesť na správnu, pravú mieru • napraviťkorigovaťskorigovať: opraviť si, napraviť si mienku o niekom, o niečom; keď to uvidel bližšie, (s)korigoval si prvý dojemvykorigovať (urobiť korektúry): vykorigovať textupraviťzlepšiť: upraviť, zlepšiť text rukopisupoopraviť (trocha, čiastočne): musím ťa poopraviť, nemáš celkom pravdupoopravovaťpooprávaťponaprávať (postupne, viac vecí)


ožiť 1. nadobudnúť znova život • oživieťzastar. obžiť: zakliata princezná obžila (v rozprávkach)náb. vstať z mŕtvych

2. začať znova jestvovať • obnoviť saoživnúťobživnúťoživiť sa: v pamäti mu ožili, oživli spomienky; záujem ožil, oživil savzbudiť saprebudiť saobjaviť sa (znova): vzbudila, prebudila sa v ňom láska k športu; objavil sa mu úsmev na tváripoožívať (postupne, vo väčšom množstve): muchy na jar poožívajú

3. stať sa živším, živým, čulým • oživnúťoživieť: dom ožil, oživol, oživel deťmiokriaťobodrieťzbodrieťvzpružiť sa (znova nadobudnúť duševnú silu): v rodine okrial, obodrel; na dovolenke sa vzpružilrozveseliť sarozjariť sarozihrať sa (stať sa veselším, veselým; obyč. na kratší čas): v spoločnosti sa rozveselil, rozjaril; oči sa mu rozihralizried. rozžiť sa (F. Hečko)poožívať (postupne): deti akosi poožívali


oživiť 1. urobiť živým • vzkriesiť: oživiť figúrku; mŕtveho neoživíš, nevzkriesiškniž. obživiť: obživiť polomŕtveho

2. uviesť znova do života, premietnuť do prítomnosti • sprítomniťobnoviť: oživiť, sprítomniť si, obnoviť si spomienky; oživiť tradícievzkriesiť: lásku už nevzkriesiakniž.: obživiťoživotvoriťzživotniť: obživiť, oživotvoriť spolokobčerstviť: občerství si zážitky z cestyaktualizovať (priblížiť súčasnému chápaniu): aktualizovať drámuobrodiťregenerovať (dodať novú silu niečomu): obrodiť spoločnosť, regenerovať zdrojeznovuzriadiťkniž.: rekonštituovaťreštituovať: znovuzriadenie Matice slovenskej

3. urobiť živším, živým, čulým, silnejším, intenzívnejším a pod. • obodriť: oživiť tanec; oživiť, obodriť náladu, zábavu, rozhovorspestriťobčerstviť (urobiť pestrejším, čerstvejším): oživiť, spestriť svoj štýl; oživiť, občerstviť izbu maľovkou

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

obnoviť, -í, -ia dok. (čo)

1. spôsobiť, aby niečo opätovne, znova jestvovalo, znova zaviesť, uskutočniť, vytvoriť niečo, čo už bolo: o. staré tradičné zvyky, poriadky, o. pôvodný stav, o. zaniknutý časopis, o. si sily; Roznieslo sa, že Rudopoľský prišiel obnoviť poddanstvo. (Vaj.) Ja som obnovil s ním priateľstvo. (Vaj.) Ja som obnovil s ním priateľstvo. (Kuk.) Neprišla som žiadať, aby ste zasnúbenie obnovili. (Jégé); práv. o. spor, o. konanie;

2. uviesť niečo starého do dobrého, pôvodného stavu, úpravou, upravením dať niečomu nový vzhľad: Kostol (bol) obnovený a fara celkom nová. (Jes.); o. starú, pamiatkovú stavbu; pren. Cítia potrebu obnoveia. (Škult.) obrodenia.

3. zried. nahradiť niečo staré novým, vystriedať, vymeniť: farebné nátery treba občas obnoviť; o. slamu v slamníku;

nedok. obnovovať, -uje, -ujú

|| obnoviť sa

1. znova, opätovne začať jestvovať, znova sa objaviť: Štefanovi obnovilo sa všetko pred očami, čo v noci videl. (Taj.) Staré pálenie v hrdle sa obnovilo. (Vaj.); zranenie sa obnovilo;

2. dostať nový výzor, vzhľad, stať sa novým (o niečom starom);

nedok. obnovovať sa

Morfologický analyzátor

obnoviť dokonavé sloveso
(ja) obnovím VKdsa+; (ty) obnovíš VKdsb+; (on, ona, ono) obnoví VKdsc+; (my) obnovíme VKdpa+; (vy) obnovíte VKdpb+; (oni, ony) obnovia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) obnovil VLdsam+; (ona) obnovila VLdsaf+; (ono) obnovilo VLdsan+; (oni, ony) obnovili VLdpah+;
(ty) obnov! VMdsb+; (my) obnovme! VMdpa+; (vy) obnovte! VMdpb+;
(nejako) obnoviac VHd+;
obnowiť obnowiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor