obnažený -ná -né príd. 1. ▶ (o človeku, o častiach tela) čiastočne al. celkom zbavený oblečenia, nezahalený, nepokrytý odevom, pokrývkou, odkrytý, odokrytý; syn. holý, nahý: mať o. chrbát, obnaženú hruď; zakryť si obnažené prsia; leží na posteli obnažená; muži stáli s obnaženou hlavou nepokrytou; stál pred ženou o., polonahý; Rukávy na košeli mal vyhrnuté, na obnažených rukách sa hrčili pevné svaly. [I. Habaj]; [...] kvapky vody sa jej trblietali na obnaženom tele ako rosa na tráve. [L. Ťažký] 2. ▶ ktorý sa stal viditeľným po odkrytí al. odstránení niečoho prikrývajúceho, zakrývajúceho, zahaľujúceho; ktorý nie je ničím zakrytý al. chránený, odkrytý, odokrytý; syn. holý: obnažené skaliská krátera; obnažené dno vodnej nádrže bez vody, prázdne; obnažené struny gauča; obnažené hrudy zeme po prevrátení pri orbe; škody v obnažených lesných porastoch; žiarovka visiaca na obnažených drôtoch; Kde-tu vykúkajú potočné kamene, obnažené korene vŕb. [R. Dobiáš]; Privítali ho vojaci s obnaženými mečmi. [V. Krupa] vytasenými; pren. Snehové mračná sa pretrhávali a obnažená obloha pripomínala nevädzu. [B. Poliaková] 3. 2. st -nejší kniž. ▶ zbavený druhoradých znakov, vlastností, toho, čo zakrývalo, zastieralo, zamlčiavalo podstatu, otvorený: obnažená duša; obnažené myslenie ľudí; v mimoriadnych situáciách sa ukáže obnažené vnútro človeka; jeho vlastnosti sa prejavili v obnaženej podobe; pred kamerou je herec obnaženejší, neistejší
holý 1. ktorý na sebe nemá šaty, neoblečený (o človeku); ktorý nie je zakrytý odevom (op. oblečený) • nahý: byť celkom holý, nahý; kúpať sa holý, nahý • obnažený • odkrytý • rozhalený • vyzlečený: mať obnažené plecia; odkrytá, rozhalená hruď; stáť do pása obnažený, vyzlečený • nepokrytý: chodiť s nepokrytou hlavou • expr.: holučký • holučičký • holunký • holulinký (celkom holý): holučké, holučičké, holunké, holulinké deti • expr., často pejor. nahatý: nahaté ženy
2. ktorý je bez porastu, ničím nepokrytý: holé skaly • lysý • expr. lysatý • plešivý • plešatý • plechatý • plechavý • bezvlasý (bez vlasov; i pren.): lysá, lysatá, plešivá, plešatá, plechavá, plechatá hlava; plešivé, plechaté temená kopcov • neoperený (bez peria): holé, neoperené vtáčatá • šutý • pustý • pren.: nahý • obnažený (bez trávnatého al. iného porastu): šutý kraj (Vajanský), pusté kopce, nahé polia, obnažené konáre stromov • opŕchnutý • opršaný • ošklbaný (zbavený lístia, peria a pod.): opŕchnutý, opršaný strom; opŕchnutá sliepka • bezlistý (o holej rastline, strome a pod.) • kopný (bez snehu; o zemi)
3. gram. bez rozvíjacích vetných členov • nerozvitý (op. rozvitý): holá, nerozvitá veta; holý, nerozvitý podmet
4. sám osebe, bez vedľajších, sprievodných znakov, prvkov a pod. • číry • čistý: holé, číre, čisté fakty • nahý • skutočný • reálny (bez príkras): taká je nahá, skutočná, reálna pravda • prostý: bojovať o prosté prežitie • strohý: strohé údaje
5. p. prázdny 1 6. p. suchý 2
nahý 1. ktorý nie je pokrytý šatami (op. oblečený, zahalený) • holý: deti behali po pláži nahé, holé; vystavoval slnku svoje nahé, holé telo • vyzlečený • neoblečený • neodetý: po vykúpaní neostávaj dlho vyzlečený, neoblečený, neodetý • nezahalený: spod krátkych sukieň vytŕčali nezahalené kolená • odhalený • obnažený: maliar rád maľoval odhalené, obnažené ženské telo • expr. nahatý: Nepobehuj tu nahatý! • zjemn.: nahučký • nahunký • nahučičký • nahulinký
2. p. holý 2 3. p. holý 4, skutočný 1
obnažený 1. zbavený odevu, časti odevu, pokrývky, porastu a pod. (op. zahalený) • nahý • holý • odhalený: obnažené, holé telo; odhalené, nahé plecia; odhalené, holé korene stromu • vyzlečený (zbavený odevu; op. oblečený): obnažené, vyzlečené dieťa • polonahý: polonahé modelky • nepokrytý (zbavený pokrývky, obyč. hlavy): stáť s nepokrytou hlavou (na znak úcty) • nezarastený • lysý (zbavený porastu; op. zarastený, obrastený): nezarastený, lysý kopec
2. zbavený všetkého, čo zahaľuje podstatu, skutočnú podobu niekoho, niečoho • neskrývaný • netajený: obnažený, neskrývaný ľudský žiaľ; neskrývané, netajené vášne • skutočný • pravý • holý • naozajstný: obnažená, skutočná, holá, naozajstná pravda; obnažená, pravá príčina vojny
obnažený príd.
1. zbavený odevu, šatstva al. časti odevu (o tele a jeho častiach), nahý: o-é telo, o-á hruď, o-é plecia, o-á šija; stáť s o-ou hlavou bez klobúka (často ako prejav úcty, piety);
2. zbavený prikrývky, niečoho pokrývajúceho, zahaľujúceho, holý: o-é korene; Spojili sa (kopliny) a jar zaklopala na obnaženú zem. (Urb.) Sám na vetvičke obnaženej trasie sa opozdený list. (Jes.);
pren. bás. neskrývaný, netajený, odhalený; bez príkras: o-é ľudské slabosti, bolesti, vášne; ukázať (napr. v literárnom diele) človeka o-ého; kniž. o. meč vytiahnutý z pošvy, vytasený: hnať sa na niekoho s o-ým mečom;
obnaženosť, -ti ž.