obmedziť dok. určiť menší rozsah platnosti, pôsobnosti ap.; ohraničiť: o. čas predaja, o. výrobu, o. rýchlosť; o. niekoho v konaní, v pohybe; o-enie zbrojenia zmenšenie;
nedok. obmedzovať
// obmedziť sa určiť si istú (menšiu) mieru: o. sa na najdôležitejšie otázky;
nedok. obmedzovať sa: o. sa v jedle, vo fajčení
obmedziť, -í, -ia dok.
1. zried. (čo) ohraničiť, urobiť hranicu, oddeliť hranicou: Ohňu bola teda šťastne prietrž urobená. Boli všetci istí, že na Bežanovie dome sa obmedzí nešťastie. (Kuk.); mat. priamka obmedzená dvoma bodmi, častejšie obmedzená;
2. (čo, koho) určiť rozsah platnosti, pôsobnosti niečoho, niekoho, vymedziť: Kollár vzájomnosť slovanská na štyri kmene s ich spisovnými nárečiami obmedzil. (Štúr) Štúrovi povolili „Noviny“ iba s prísnym obmedzením ich smeru. (Vlč.); o. niekoho v konaní, v slobodnom rozhodovaní; uzavrieť zmluvu, dohodu bez časového obmedzenia;
3. (čo, zried. i koho na čo) zúžiť rozsah niečoho na istú mieru: Obmedzil oslavu na prísno úradnú. (Vaj.); o. výklad na isté problémy;
4. (čo) zmenšiť, urobiť menším: o. výrobu, spotrebu niečoho, o. výdavky, o. zbrojenie;
nedok. obmedzovať, -uje, -ujú
|| obmedziť sa
1. (na čo, na koho) zúžiť si rozsah niečoho na istú mieru, určiť si istý rozsah, istú mieru: o. sa na najnevyhnutnejšie, o. sa na najdôležitejšie otázky; Tvrdila, že žena len vtedy môže byť šťastná, keď sa obmedzí na svoje vlastné domové kráľovstvo. (Vaj.) Náš rozhovor obmedzil sa len na pozdrav. (Jes.)
2. zried. (bezpredm. i v čom) určiť si menšiu mieru niečoho, uskromniť sa: o. sa vo výdavkoch;
nedok. obmedzovať sa
obmedzovať, obmedzovať sa p. obmedziť, obmedziť sa