obmedzenosť -ti ž. 1. ▶ vlastnosť al. stav toho, čo je určené, vymedzené istými hranicami, menším rozsahom, než je potrebné, želateľné al. zvyčajné, ohraničenosť; op. neobmedzenosť: časová o. platnosti šekov; o. finančných prostriedkov v rezorte; o. kapacít vzdelávacích inštitúcií; o. pamäte počítača; o. slovnej zásoby dieťaťa; o. ľudského poznania, vnímania; pokorné prijatie ľudskej obmedzenosti či bolesti na lôžku; Japonci kompenzujú o. domácich prírodných zdrojov intelektuálnym potenciálom; problém je v obmedzenosti výstavných priestorov
2. ▶ neschopnosť vidieť veci v širších al. nových súvislostiach al. prispôsobovať sa novým okolnostiam, úzky rozhľad, nepružnosť myslenia, malosť, neveľkorysosť, úzkoprsosť: názorová, politická, ideologická, profesionálna o.; meštiacka o.; o. miestnych úradov; svojou obmedzenosťou všetko spochybnil a pokazil; Pocítil zahanbenie, vlastnú slabosť, obmedzenosť. [J. Špaček]; Takémuto chápaniu pri všetkej obmedzenosti nemožno uprieť istú produktívnosť. [R. Chmel]
3. pejor. ▶ nízka, ohraničená miera rozumových schopností, duševnej vyspelosti, nerozvinutosť, nekultúrnosť, hlúposť, tuposť, zadubenosť: bojovať proti ľudskej hlúposti a obmedzenosti; narážať na o. okolia; povzniesť sa nad o. svojho domáceho sveta; ukázal svoje sebectvo, malosť a o.; zobrazovať svet slovenského malomesta s jeho obmedzenosťou a prehnanou túžbou po peniazoch a bohatstve