obmedzenie -nia -ní s.
obmedzenie -nia -ní s. 1. i odb. ▶ okolnosť al. opatrenie (obyč. oficiálne), ktoré určuje hranicu, rozpätie, rozsah niečoho al. nedovoľuje realizovať niečo v úplnosti, neohraničenosti al. v predchádzajúcom stave, chode, spôsobe jestvovania: o. slobody jednotlivca, prejavu, publikovania, zhromažďovania sa; o. náboženských, akademických slobôd; výrazné o. rozhodovacích právomocí; zákonné obmedzenia na udelenie práv; rozpočtové obmedzenia pre jednotlivé rezorty; zrušenie colných, dovozných obmedzení; dočasné dopravné, rýchlostné obmedzenia na diaľnici, v obci; technické obmedzenia systému, daňovej správy; automobilka oznámila o. výroby; súťaž bez vekového obmedzenia; o. sociálnych kontaktov v dôsledku upadnutia do chudoby; práv. o. vlastníckeho práva k veci; farm. indikačné obmedzenia (pri predpisovaní liekov); Slovenské bankovky bude možné v Národnej banke Slovenska vymeniť [za eurá] bez časového obmedzenia. [HN 2008] 2. ▶ čo niekoho, niečo obmedzuje, neumožňuje úplnú al. bezproblémovú realizáciu (v živote, v práci, v spoločnosti): zdravotné obmedzenia; imobilnosť a mentálne o. dieťaťa; osoby s určitým obmedzením schopnosti postarať sa o seba; choroba zavinila o. pohybu ruky; zbaviť sa vlastných psychických i fyzických obmedzení ▷ ↗ i obmedziť
limit čo ohraničuje nejaké množstvo al. proces • hranica: prekročiť limit, hranicu únosnosti • obmedzenie • kvóta: vývozné obmedzenie, vývozná kvóta • medza: fantázia nemá medze
obmedzenie, -ia str. niečo obmedzujúce, ohraničenie: podrobiť niekoho o-iam, uložiť niekomu o-ia; Popísať bolo treba všetkých bez akéhokoľvek obmedzenia. (Bodic.)
obmedzenie [-zení] s zmenšenie rozsahu, ohraničenie: Ondřej, kterého toto obmezenj mocy geho nadmjr mrzelo (SH 1786)