oblý príd. okrúhly, zaoblený, zaokrúhlený, op. hranatý: o-é boky, o-é kamene;
oblosť -i ž.
oblosť -ti ž. ▶ vlastnosť toho, čo má plochu, okraje al. zakončenia do tvaru oblúka; oblý, zaoblený tvar niečoho; op. hranatosť: o. tvarov; o. ženských bokov, mladých pliec; oblosť skla bachratej fľaše [J. Johanides]; Brucho sa leskne a jeho oblosť je nápadná [...]. [P. Jaroš]; Keď tvorca pri práci pocíti pod rukou oblosť ňadra, strnie: nie som sám. [J. Buzássy]
oblosť p. oblý
oblý príd. zaokrúhlený, okrúhly: o-é tvary, o-é ramená, plecia, boky, o-é líca, o. kameň; o-é prsia, o-á hruď;
oblosť, -ti ž.
(jedna) oblosť; (bez) oblosti; (k) oblosti; (vidím) oblosť; (hej) oblosť!; (o) oblosti; (s) oblosťou;
(dve) oblosti; (bez) oblostí; (k) oblostiam; (vidím) oblosti; (hej) oblosti!; (o) oblostiach; (s) oblosťami;