oblok -a m. okno: jednoduché, dvojité o-y; slepý o. vyplnený murivom; otvoriť, zavrieť o., čistiť, rozbiť o.; o-y auta
● pozerať, hľadieť → pánubohu do o-ov;
obločný príd.: o. rám;
oblôčik -a/-čka m. zdrob.
oblôčik ↗ oblok
obločisko ↗ oblok
oblok -ka pl. N -ky m. ▶ upravený, zasklený otvor v stene budovy al. v dopravnom prostriedku, ktorým prechádza dnu svetlo a ktorý je určený na vetranie; syn. okno: veľký, široký o.; vysoký, úzky gotický o.; kuchynský o.; rozbitý, zamrežovaný o.; slepý o. vyplnený murivom; farebné sklá oblokov; izba s oblokmi do dvora, na ulicu; nechať pootvorený o.; otvoriť o. dokorán; pozatvárať všetky obloky; vykloniť sa z obloka; ktosi klope na o.; rozsvietené obloky domov žiaria do noci; oblokom auta pozerám von; [...] premenil [mráz] všetko na ľadovú rozprávku plnú cencúľov, ľadových kvetov na skle oblokov, ale aj nástrah. [H. Ponická] ◘ fraz. vyhadzovať/vyhodiť peniaze/majetok von oblokom ľahkomyseľne míňať, minúť, premárniť peniaze, majetok ▷ oblôčik -čika/-čka pl. N -čiky/-čky I -čikmi/-čkami m. zdrob.: pivničný o.; zamrežované oblôčiky väzenia; Malým oblôčikom ťažko prenikalo ranné slnko. [R. Moric]; obločisko -ka -čísk s., v sg. i m. zvel.: miestnosť s obločiskami
oblok zasklený otvor v stene určený na osvetľovanie a vetranie miestnosti • okno: zavrieť, otvoriť oblok, okno • zastar. výhľad: pôjd s výhľadom (Kukučín) • výzorník (oblok na streche al. vo výklenku)
oblok, -a m. otvor v múre domu, stavby al. otvor v stene dopravného prostriedku upravený na prepúšťanie svetla a umožňujúci prístup vzduchu; zariadenie (obyč. zasklené) na zatváranie vložené do tohto otvoru, okno: otvoriť, zatvoriť o., vyzerať, dívať sa z o-a, pozerať, hľadieť (von) o-om, vojsť niekam o-om, vyskočiť o-om, zabúchať, zaklopať na o., vybiť, rozbiť o., zamrežované o-y; osvetlené o-y; krídlo o-a; izba s o-mi do záhrady; jednoduchý o. s jednou uzavierajúcou rovinou; jednokrídlový, dvojkrídlový o. s jedným, s dvoma krídlami; slepý o. výklenok v múre v podobe obloka (obyč. z vnútornej strany); arch. gotická, renesančný o.; pren. Väčšina obyvateľov nemôže povedať, že im bieda nazerá do oblokov (Zgur.) že im hrozí bieda
● hovor. pozerať, hľadieť pánu bohu do o-ov zaháľať, postávať bez práce; strieľať pánu bohu do o-ov mimo cieľa al. naslepo, bez mierenia;
obločný, zried. i oblokový príd.: obločné sklo, obločná tabuľa (hovor. tabla), obločný rám, obločná doska, obločné mreže, obločný otvor, obločné krídlo; oblokové sklo (Jes.); na tmavo farbené oblokové rámce (Šolt.);
oblôčik, -a/-čka, zried. i oblôčok, -čka m. zdrob.: oblôčik na pokladnici, pivničný o.; Vrava zahrmela smelá, až oblôčok sa otriasol. (Hviezd.) Obzerajú oblôčok, či je dobre zadrotovaný. (Ráz.)
(jeden) oblok; (bez) obloka; (k) obloku; (vidím) oblok; (hej) oblok!; (o) obloku; (s) oblokom;
(tri) obloky; (bez) oblokov; (k) oblokom; (vidím) obloky; (hej) obloky!; (o) oblokoch; (s) oblokmi;