obloha -y ž. zdanlivá klenba nad zemským povrchom, nebo: belasá, jasná, zatiahnutá o.
obloha -hy ž. (nebo)
obloha -hy -lôh ž. kuch. profes. (zeleninová príloha)
obloha1 -hy ž. ▶ priestor (zdanlivo sa klenúci nad zemským povrchom), ktorý človek vidí zo svojej pozície v otvorenom priestranstve Zeme nad sebou i rôznymi smermi nad obzorom, nebeská sféra, nebo: belasá, modrá, jasná, bezoblačná o.; sivá, tmavá, zamračená, zatiahnutá o.; ranná, denná, večerná o.; svit nočnej oblohy; zdanlivý pohyb Slnka po oblohe; najvyšší myslený bod oblohy (pre pozorovateľa) sa nazýva zenit; orientácia na hviezdnej oblohe; hľadieť na oblohu posiatu hviezdami; pozorovať lietadlo, objekty, nezvyčajný úkaz na oblohe; o. bola čistá, bez jediného obláčika; oblohu križovali blesky; dym stúpa k oblohe; Mesiac a hviezdy bledli, obloha jasnela a mesto sa prebúdzalo. [J. Lenčo]; Chcel by som vidieť východ slnka. Keď sa však pozriem cez okno, vidím iba kus oblohy nad dvorom a záhradou okolo domu [...]. [P. Jaroš]; Koľko máme oblôh? Dve? Severnú a južnú? [Sme 1998] ▷ astron. súhvezdia severnej oblohy súhvezdia viditeľné zo severnej pologule, napr. Malý voz, Veľký voz, Pegas; súhvezdia južnej oblohy súhvezdia viditeľné z južnej pologule, napr. Centaurus, Vlk, Žeriav ◘ fraz. je ich ako hviezd na oblohe je ich veľmi veľa, nespočítateľne
obloha2 -hy oblôh ž.: kuch. profes. zeleninová obloha ▶ rozličná nakrájaná zelenina (v surovom, uvarenom, dusenom stave) podávaná obyč. k mäsu, rybám, zeleninová príloha, obloženie
obloha zdanlivá klenba nad zemským povrchom • nebo: obloha posiata hviezdami • poet. báň (klenba oblohy): nebeská báň • výšina: lietadlo sa z výšiny spustilo kolmo na zem • poet. firmament
obloha, -y ž. zdanlivá polguľovitá klenba nad zemským priestorom, nebo: na o-e svietia hviezdy, mesiac vyšiel na o-u; belasá, modrá, jasná, zamračená, zatiahnutá o.; hviezdnatá, nočná o.; vypínať sa k o-e o niečom vysokom, týčiť sa; o. je čistá ako oko jasná, bez mrakov; Uličiek je v starom Ríme ako hviezd na oblohe (Hruš.) veľmi veľa; pren. politická o. situácia; Peter myslí na novú hviezdu na oblohe Radovej (Letz) v radovskej spoločnosti. Stratil jasnú a pokojnú oblohu v svojej vlastnej hlave (Jes.) stratil pokojnú myseľ;
oblohový príd. zried.
obloha ž. strsl, zsl zdanlivá polguľovitá klenba nad zemským priestorom, nebo: Na oblohe sa večer hviezďički a mesiačik (Návojovce TOP); A zase som viďeu̯, čo sa obloha otvorila (Vígľaš ZVO); Jaké baránki sa robá na obloze! (V. Rovné BYT) F. kobero máv jag oblohu a traki jako dúha (Siladice HLO) - mal veľmi veľké brucho, bol tučný
oblah, oblaha p. obloha
obloha, oblaha ž, zried oblah m 1. polguľovitá klenba nad zemským priestorom: firmamentum: obloha (VTL 1679); (zemský okršlek) naproty firmamentu neb oblohy ge gen tak maly gako geden punctyk (PP 1734); sidera lambit: hwezdowatj se oblaha (KS 1763); otewrena obloha nebes byla gemu za strechu (VP 1764) L. otwirass (Bože), kdiz račiss, nebe a wilewass hogne požehnany a zase pro hrychy lidske oblohu medenu a zem zeleznu činiss (AgS 1708) zatiahnutú mrakmi ako prejav nevôle; nebeská o., oblaha, nebeský oblah nebeský priestor: kdo může promerati hlubokost morsku a prewažiti oblohu nebesku (TC 1631); w oblohe nebeskeg a w propasti morskeg neco diwneho hleda (BV 1652); spadel z oblahy nyebeskeg welyky prywal, w kterem hrad spadel a role a owoczy zbjl (P. ĽUPČA 1674); y poweďel Bůh: ,,Nech se stanu swetlosti na oblahu nebéském a nech ďelá se deň a noc`` (KB 1757); na hlas gedneho wudce izraelskeho slunce wprostred oblahi nebeskeg stati muselo (MS 1758) 2. nebeská vrstva, sféra ako ústredná pologuľovitá klenba s fixovanými nebeskými telesami: učá hwězdári, že Země od oblohy neb osmého nebe, w kterém gsu hwězdy, wzdálená gest na osemdesátapul millionu mjl (MPS 1777) 3. nadzemský priestor s neupravenou prahmotou (?): y učinil Bůh oblahu a odďelil wodi, které byli pod oblahu, od tých, které byli nad obláhu (KB 1757); prwnj den stworil Bůh swětlost, druhy oblahu (PrW 1780)