obločný p. oblok
oblok, -a m. otvor v múre domu, stavby al. otvor v stene dopravného prostriedku upravený na prepúšťanie svetla a umožňujúci prístup vzduchu; zariadenie (obyč. zasklené) na zatváranie vložené do tohto otvoru, okno: otvoriť, zatvoriť o., vyzerať, dívať sa z o-a, pozerať, hľadieť (von) o-om, vojsť niekam o-om, vyskočiť o-om, zabúchať, zaklopať na o., vybiť, rozbiť o., zamrežované o-y; osvetlené o-y; krídlo o-a; izba s o-mi do záhrady; jednoduchý o. s jednou uzavierajúcou rovinou; jednokrídlový, dvojkrídlový o. s jedným, s dvoma krídlami; slepý o. výklenok v múre v podobe obloka (obyč. z vnútornej strany); arch. gotická, renesančný o.; pren. Väčšina obyvateľov nemôže povedať, že im bieda nazerá do oblokov (Zgur.) že im hrozí bieda
● hovor. pozerať, hľadieť pánu bohu do o-ov zaháľať, postávať bez práce; strieľať pánu bohu do o-ov mimo cieľa al. naslepo, bez mierenia;
obločný, zried. i oblokový príd.: obločné sklo, obločná tabuľa (hovor. tabla), obločný rám, obločná doska, obločné mreže, obločný otvor, obločné krídlo; oblokové sklo (Jes.); na tmavo farbené oblokové rámce (Šolt.);
oblôčik, -a/-čka, zried. i oblôčok, -čka m. zdrob.: oblôčik na pokladnici, pivničný o.; Vrava zahrmela smelá, až oblôčok sa otriasol. (Hviezd.) Obzerajú oblôčok, či je dobre zadrotovaný. (Ráz.)