Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

obliecť -lečie -lečú -liekol dok.

1. navliecť na telo (šaty, ich súčasť): o. si sukňu

2. pokryť oblečením: o. dieťa, o. sa do kabáta; dobre o-ená žena; o. perinu natiahnuť na ňu obliečku; hovor. treba ich všetkých o. zaobliecť, ošatiť;

nedok. obliekať -a

1. k 1, 2

2. istým spôsobom sa šatiť, nosiť sa: o-a sa elegantne

obliekať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie nedok.

obliekať sa -ka sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kajúci sa -kanie sa nedok.

obliecť -lečie -lečú obleč! -liekol -liekla -lečúc -lečený -lečenie dok. 1. (čo (komu; na koho)) ▶ navliecť, natiahnuť, dať na niekoho, často na seba, odev al. časť odevu: o. si šaty, košeľu, tričko, nohavice, oblek; o. si hokejový dres, horolezecký výstroj; o. dieťaťu viac tenších vrstiev; obliekla na seba kabát a išla von; rýchlo si na pyžamo obliekol župan; o. si strašidelné, netradičné karnevalové masky prezliecť, prestrojiť sa za niekoho, za niečo
2. (koho (do čoho)) ▶ navliecť, natiahnuť na niekoho odev al. časť odevu: o. dieťa; o. modelky do mužských oblekov; obliekla ho do čistých šiat; obliekli dievčatko čo najslávnostnejšie; Nevesta ruky nepriložila, ešte ju aj obliekli, aby sa nezahanbila pred svatmi. [V. Mináč]; Školu nechal plávať dolu Dunajom, hrozilo mu, že ho oblečú do zeleného mundúra. [D. Dušek] bude musieť narukovať; Ak dobre oblečiete ženu, ktorá má, povedzme, hrubý driek, je to dobrá reklama. [Sme 2010]
3. (koho) ▶ (obyč. o módnych návrhároch) navrhnúť, ušiť, predať niekomu oblečenie: dizajnér obliekol aj známu oscarovú herečku
4. (koho za koho, za čo) ▶ prezliecť, prestrojiť niekoho za niekoho, za niečo obyč. na maškarný ples: o. deti za trpaslíkov, za čertíkov; mama ma na školský majáles obliekla za kuchára
5. (čo (do čoho; na čo)) ▶ natiahnuť, navliecť obyč. perinu, paplón al. vankúš do obliečky; umiestniť obliečku obyč. na perinu, paplón al. vankúš: o. periny; o. vankúše do nových obliečok; obliekli nové obliečky na paplóny; obzeral si čisto oblečenú posteľ s čistou, vymenenou posteľnou bielizňou; dieťa ležalo v snehobielo oblečených perinkách
◘ fraz. publ. obliecť dres/farby [reprezentácie, športového klubu, tímu] začať hrať v športovom tíme za nejaký športový klub al. za nejakú krajinu; obliecť [si] civil ukončiť vojenskú službu; obliecť [si] rehoľné rúcho vstúpiť do kláštora; obliecť [si] uniformu vstúpiť do armády, stať sa vojakom, policajtom
▷ nedok. ↗ obliekať

obliecť sa -lečie sa -lečú sa obleč sa! -liekol sa -liekla sa -lečúc sa -lečený -lečenie dok. 1. (ø; do čoho) ▶ natiahnuť, navliecť, dať na seba odev al. časť odevu: dobre, poriadne, teplo, slušne, sviatočne, pekne sa o.; nevedel, ako sa o.; o. sa vhodne do divadla, na slávnostnú príležitosť; o. sa do čierneho; o. sa podľa najnovšej módy; rýchlo sa obleč a obuj!; obliekla sa do nových šiat
2. (do čoho; za koho, za čo) ▶ prezliecť, prestrojiť sa za niekoho, za niečo obyč. na maškarný ples: o. sa do masiek; o. sa za anjela, medveďa, princeznú, šaša; každý rok sa oblečie za Mikuláša a rozdáva deťom darčeky; muži sa obliekli za ženy a naopak ženy za mužov; A ten tvoj kostým zvieraťa ku mne vôbec nepasuje, mal si sa obliecť za princa, veď si vedel, za čo idem, – sťažovala sa. [Z. Šulajová]
▷ nedok. ↗ obliekať sa

obliekať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie nedok. 1. (čo (komu; na koho)) ▶ navliekať, naťahovať na niekoho, obyč. na seba odev al. časť odevu; (opakovane, často, zvyčajne) nosiť nejaké oblečenie, chodiť nejako oblečený: o. si nohavice, tričko, bundu; o. si výrazné, pestré farby; rýchlo na seba oblieka len to najnutnejšie; košeľu si oblieka na holé telo; náhlivo obliekame nepremokavé veci a pokračujeme v túre; v lete si dievčatá obliekajú krátke sukne; práve si obliekal kabát, keď zazvonil telefón
2. (koho (do čoho)) ▶ navliekať, naťahovať na niekoho odev al. časť odevu; (opakovane, často, zvyčajne) dávať niekomu nejaké oblečenie: o. deti do farebného oblečenia; o. bábiky; o. hercov do nadčasových kostýmov; Keď som bola menšia, otec ma obliekal do chlapčenských šiat a strihal mi vlasy, aby vo mne nik nevidel dievča a dali mi všetci pokoj. [Ľ. Mišíková]; pren. Vlnky sa ihrajú a nezbedne skackajú po kameňoch v lúčoch zapadajúceho slnka, ktoré ich oblieka do zlatistého rúcha. [S. Ondrejovič]
3. (koho) ▶ zabezpečovať ošatenie pre niekoho, starať sa niekomu o oblečenie, šatiť, odievať: obliekal ju, aj šperky jej kupoval; Obliekajú ma moje ženy, manželka a dcéra. [VNK 1999]
4. (koho) ▶ (obyč. o módnych návrhároch) navrhovať, šiť a predávať niekomu oblečenie: o. ženy moderne a trendovo; o. filmové hviezdy; módni návrhári obliekajú aj známe celebrity; módny dom oblieka najmä mužov; v súčasnosti značka oblieka mnohé známe tváre šoubiznisu
5. (čo (do čoho; na čo)) ▶ naťahovať, navliekať obyč. perinu, paplón al. vankúš do obliečky; umiestňovať obliečku obyč. na perinu, paplón al. vankúš: o. periny; o. vankúš do obliečky; o. návliečky na paplóny; v hosteli si musel sám o. posteľnú bielizeň; matka obliekala postele do čistého
◘ fraz. publ. obliekať [si] dres/farby [reprezentácie, športového klubu, tímu, mužstva] hrať v športovom tíme za nejaký klub al. za nejakú krajinu; obliekať [si] uniformu byť vojakom al. policajtom
▷ opak. obliekavať -va -vajú -val: kedysi obliekavali dres týždeň čo týždeň; dok. k 1, 2, 4, 5 ↗ obliecť

obliekať sa -ka sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kajúci sa -kanie sa nedok. 1. (ø; do čoho) ▶ mať na sebe, nosiť istý typ oblečenia; chodiť istým spôsobom oblečený: o. sa elegantne, športovo, štýlovo, výstredne; o. sa do drahých oblekov; o. sa podľa najnovšej módy; rada sa oblieka do čierneho; na niektorých dedinách sa staršie ženy obliekajú do krojov; väčšina fanúšikov sa počas majstrovstiev oblieka do dresov svojho tímu; Baby jej závidia, že dobre vyzerá a že sa dobre oblieka. [G. Futová – R. Brat]
2. (do čoho; za koho, za čo) ▶ prezliekať sa, strojiť sa za niekoho, za niečo obyč. na maškarný ples, oblečením niekoho, niečo napodobňovať: o. sa do kostýmu princeznej, piráta, Mikuláša; o. sa za čertov, bosorky, superhrdinov; Štefan sa rozhodol, že sa kvôli deťom bude obliekať za robota, dokonca mal na to originálny odev s elektronickým zariadením. [M. Zelinka]
3. (u koho; kde) ▶ nakupovať niekde (v konkrétnom módnom obchode, v predajni konkrétnej módnej značky a pod.) šatstvo, oblečenie; mať na sebe, nosiť oblečenie nejakej módnej značky, od nejakého módneho návrhára: o. sa u najznámejších návrhárov; stále sa oblieka u rovnakého krajčíra; Ich manželky sa chodili obliekať do Viedne alebo do Budapešti. [P. Karvaš]; Komplimentov žena nikdy nemá dosť, a keď sa začne obliekať u slovenskej návrhárskej elity, má o ne postarané. [P1 2016]
▷ opak. obliekavať sa -va sa -vajú sa -val sa: vždy sa obliekavala vkusne; dok. k 1, 2 ↗ obliecť sa

obliecť, -lečie, -lečú, -liekol, -lečený dok.

1. (čo komu, koho do čoho) navliecť, natiahnuť na niekoho oblek al. súčiastku obleku; ustrojiť sa do šiat, vystrojiť šatstvom: o. si kabát, košeľu; Obliekol staré háby. (Kuk.) Civil obliekol po trojročnej službe (Žáry) dostal sa do civilu. Rytier bol mu podobný, len mu obliecť nažltlý kaput. (Vaj.); mať (nemať) si čo o. mať (nemať) šaty, šatstvo; Oblečené má pekné svetlé háby. (Taj.); o. dieťa, mladú nevestu; Obliekla ju (vnučku) do kabanky. (Janč.) Samka v Lučenci iba obliekli a na tretí už sadal (Taj.) dali mu vojenskú uniformu; o. perinu, vankúš natiahnuť, navliecť na perinu, na vankúš obliečku, vrchný obal; pren. Šat obliekli jeho (potoka) brehy nový (Tim.) zazelenali sa; o. myšlienku do slov vyjadriť slovami, vysloviť;

2. hovor. (koho) zaopatriť niekomu šatstvo, ošatiť: Bolo ich (deti) treba obliecť. (Fig.);

nedok. obliekať, -a, -ajú;

opak. obliekavať, -a, -ajú

|| obliecť sa

1. (do čoho i bezpredm.) navliecť, natiahnuť na seba oblek al. súčiastku obleku; ustrojiť sa do šiat, vystrojiť sa šatstvom: o. sa do nových šiat, o. sa do čierneho (Jes.) do čiernych šiat; rýchlo sa o.; o. sa do divadla, na koncert; pekne, sviatočne, teplo sa o.; Boli dobre oblečení na zimu (Pláv.) mali teplé šatstvo. Bolo (dievča) dosť pekné, ale teraz vyplakané, neoblečené (Taj.) zle, nie pekne oblečené, v nepeknom obleku; pren. Na jar cintorín obliekol sa do strojného zeleného rúcha (Vaj.) zazelenal sa.

2. hovor. zadovážiť si šatstvo, ošatiť sa;

3. (za koho, za čo) vystrojiť sa do šiat ako niekto; oblekom napodobniť niekoho, niečo: Obliekla sa za dievča. (Tim.) Také jej to bolo — ako za chlapa sa obliecť. (Taj.);

nedok. obliekať sa;

opak. obliekavať sa

obliekať, obliekať sa p. obliecť, obliecť sa

obliekať nedok. csl dávať (na seba al. na niekoho) šaty, oblečenie, strojiť do šiat: O Kračúňe ponáhľali obliekaťi kudmeňe (Čelovce MK); No a keď bola žena hrubá, nu obľiekala si to čuo aj pretím (Žaškov DK); Na to sa obľiekala sukňa (Detva ZVO); Čo sa tag obľiekaľi, vraveľi, že sa šufľikanťi (V. Lom MK); Mi zme sa ždi inádž oblékali jag druhí ďeďiňe (Lapáš NIT); Co si tag mohli oblékat, ked oňi mieli akorát ti jedni šati?! (Lopašov SKA); No volakedi moja manka spomínali, oblíkali po bílo šecko (Ružindol TRN); Starše hlopi na košuľu obľikaľi ľajbľik (Spiš. Štvrtok LVO); Idu z_ňu i dzeuki a pomahaju jej pri obľekaňu (Rankovce KOŠ); Tag na śmih obľika svoje dzeci (Dl. Lúka BAR)
L. obliékat sa po meščanski (Myjava) - nosiť miestny kroj

obliecť [-ie-, -é-], zried oblieknuť [-é-] dk
1. čo (komu/na koho), koho/čo (do čoho, v čo, koho čím) navliecť, natiahnuť na niekoho oblek al. súčasť odevu: řemenne y zelezne wieczy to mohu na sie obleczy tak mnoho (ŽK 1473); wtom kdy su geho (Vlacha) wistrczily genom w kossely, prosil, abi mohl galoty oblecz (SKALICA 1671); moge milé bjele telo, kdože tebe po smrti očistil, umil, kdo te obljekol (S. TEPLICA 1676 E); v svetli plást bársonovi dlyá sméchu ho (Krista) oblyeklyi (HPS 1752); induere vestem, induere sibi vestem: obleci oďewi, ssati (KS 1763); (pastieri) chcely wssecek swúg statek prodati, kapu a mnýske rúcho obléctj a pustewnyky zustati (SlK 1766-80); hocz ani nicz co gest, nic co pit, nic co oblect mat nebudeme (SJ 1770); (Sába) mladenczuw y diwkj dala obleknut do gednakeho odewu; rekel angel k nemu (Petrovi): ,,Opas se a oblecz obuwj swe`` (Káz 18. st) obuj sa; rucho zlodegowo na seba obliekel (MiK 18. st)
2. koho, čo čím potiahnuť, pokryť, obtiahnuť niečím, navliecť, natiahnuť na niečo: dano od gednegy (!) letarne, ktera se sslimom obliekla, cechmistrowy masarskemu den 5 (ŽILINA 1732); kožú a ťelem oblékel sy mňa, kosťama a žilama spogjl sy mňa (KB 1757)
3. náb začať žiť dôsledne podľa kresťanského učenia: zbawiwsse se hřychow swych, obliekli na sebe toho noweho Adama (BAg 1585); abichme, zložiwsse pohansku običeg, obliekli swate a pobožne cnosti na krestanskeho cžloweka prinaležegicze stali sa pobožnými; weseliti se bude dusse ma w Panu Bohu mem, nebo oblekl mne ruchem spaseni (TC 1631) spasil ma; krestian ma dussy swu gakožto z ruchem ozdobity se a tak Krista oblecty (Le 1730) prijať; sylně pripowidam noweho čloweka na sebe wziti a oblécti (PI 1749) stať sa iným, lepším;
x. pren lidske telo čerstwost, silu ay cnosti obleče na sebe (GŠ 1758) stane sa živším a cnostným; kdo obcuge z pissnym, obleče na sebe pichu (SQ 1781) stane sa pyšným; kto gu (muziku) zná, w ženskú mekosť bíwá oblečen (BR 1785) býva mäkký, zoženštený; obliekať [-ie-, -é-, -í-] ndk
1. k 1: pry posledneg hodynce smrty (Katuša Lugoška) prytomna byla, geho (Paľa Bucharda) oblekaty pomahala (PREŠOV 1666); ona mentečik nemeckeg ffurmy na seba obliekala ((SLATINKA) 1676); swedek y obliekaty telo geho pomahal (DRAŽKOVCE 1730); convestio: odjwám, w ssaty oblekám (WU 1750);
x. pren do protiwnjch wlastnostach obleka Calvin Boha sweho (PP 1734); abi hra lepšéj išla i oni (páni) osobu ďítek na sebe oblíkajú (BR 1785) šantia ako deti; mzdu anebo peniz beru wssycknj krestane hnedky pri krstu swem, kdj Krista Pana oblekagi (CS 18. st) stávajú sa kresťanmi
L. o. zbroj vyzbrojovať sa: armo: oblékám zbrog (KS 1763)
F. oblikal sy podle wule na seba sspatny zwik (GŠ 1758) zle sa správal
2. k 2: remenarowy, ktery buben obliekal, na lub dano na piwo den 5 (ŽILINA 1729); dobre ale činjss a noweho člowěka oblékass, když ctnostně a swatě žiw gsy (MPS 1777); -avať frekv k 1: pren mame wjru nassy ozdobowatj vestem nuptialem induendo, rucho swadebne oblekawagice (CS 18. st) získavajúc milosť posväcujúcu; obliecť sa dk
1. do čoho navliecť, natiahnuť na seba oblek al. súčasť odevu: lebo som sa giž bola wizliekla a musela som se zase obliecz; (Šandor) se w ten čas obliekol, magice giti do Mossowjecz (TURIEC 1670; 1672); maczocha na druhy den w patek stala y oblekla sa (P. PODHRADIE 1732); mulierculae dum comuntur annus est: dokud sa ženj weďá obléci, mnoho času pomjná (KS 1763);
x. pren oblekla seba do odewuw weselosti swég (KB 1757) začala sa radovať, tešiť
L. oblékel se (Spasiteľ) do sprawedlnósti gako do pancyra začal (spravodlivo) súdiť; obléklo sa telo mé do zhnjlósti (KB 1757) zhnilo; o. sa do panciera, do zbroje, do vojenského odevu, v odenie stať sa vojakom, vyzbrojiť sa: (Machabeus) oblékel se do pancyra gako obor (KB 1756); obarmo: ozbrogugem se, do zbrogi se oblékám (KS 1763); kdiž se oblečess w odenj (VP 1764); starecz pússty mnissky odew, do wogenského odewu se oblékl (PeP 1770)
2. náb v čo, v koho, do čoho začať žiť podľa nej. (kresťanského) učenia al. niekoho: odwrhneme od sobe skutky temnosty a obleczme se w swetlo prawdi (TC 1631) staňme sa spravodlivými; abychom se oblekli w nowého cžloweka (SPa 1716) polepšili sa; Szin Bosi k nám z nyeba zisol, do tzela se oblyécz rátsél (HPS 1752) prevtelil sa, stal sa človekom; wigdimess ze smilstwich a nestidatostech, ale oblečme se w neho (Krista) (SJ 1765) o nasledovaní Krista; (knieža) nanáhle pomerkowal, že nie toliko odew, ale y w missl kresztyanskú se oblékl (PeP 1770) zmýšľa ako kresťan
L. o. sa v pytel, v ostré žiny, do vreca vziať na seba odev pokory: takowy člowek musel in loco peccatorum stati, w pitel se oblecy, w prachu sedeti (SP 1696); Samaritani w ostre žini se oblekly (KT 1753); wstal (kráľ) z stolici y wyslékel z seba oděw swú a oblékel sa do wreca (KB 1756)
3. (o Bohu) v čo, s čím vziať na seba istú podobu, vybaviť sa niečím: ten, ktery pohlawky wzal, kteri ubičuwan y upluwan gest, ten kraluje, oblekol sa w silu a dustognost (SlK 1766-80); (Pane) oblékel sy sa ze swetlem gako z odewu (BlR 18. st); obliekať sa [-ie-, -é-, -í-] ndk
1. do čoho, s čím, v čo navliekať, naťahovať na seba oblek al. súčasť odevu: bohač oblekal se w ssarlat a w kment (SK 1697); Anna Sstibicz oblokom zazrela, že sa (v) swogom dome Csecsetka obliekala (KRUPINA 1735); galeo: do ssyssaka se oblékám; pontificalia insignia: k prednym kňezom náležité ozdobi, do kterych zwykli sa oblékati (KS 1763); kdiž umre negaki weliki pan, wsseci pratele w černe a s smutne ssati se oblikagu (SPr 1783)
2. čím, na čo, v čo brať na seba istú podobu, stávať sa nejakým, vyzbrojovať sa, vybavovať sa niečím: dobrotiwy Gežjssy, proč se tak w ostru oblekas osobu (SK 1697); superinduo: na ňečo se oblékám, na ňečo se preoblékám (KS 1763); orel tu zmužilosťu se obliká (SRo 1766) stáva sa zmužilým;
x. pren zatmiwa se slunce a obleka se do žaloby černeg (SJ 1787) do tmy
L. o. sa do mecha a huni, so srsťou nosiť odev pokory: widjče to Jákob, roztrhnul rucho swé y oblékal sa ze srstu (PrW 1780); (kráľ Jonáš) misto rucha kralowskeho do mecha a huny se oblekal (MiK 18. st)
F. wlci též do baraneg wlni se oblykagu, aby snadnegsse sklamali owce (PP 1734) o pretvárke; -avať sa frekv k 1: kdiž mňa byli unowali, oblékáwál sem sa do žiňeného wreca (KB 1757); pancyr, w ktery gsem se oblykáwal, mne spomáhal od roztrhány (PT 1778)