Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

obliecť -lečie -lečú -liekol dok.

1. navliecť na telo (šaty, ich súčasť): o. si sukňu

2. pokryť oblečením: o. dieťa, o. sa do kabáta; dobre o-ená žena; o. perinu natiahnuť na ňu obliečku; hovor. treba ich všetkých o. zaobliecť, ošatiť;

nedok. obliekať -a

1. k 1, 2

2. istým spôsobom sa šatiť, nosiť sa: o-a sa elegantne

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
obliecť ‑lečie ‑lečú ‑liekol dok.

obliecť -lečie -lečú obleč! -liekol -liekla -lečúc -lečený -lečenie dok. 1. (čo (komu; na koho)) ▶ navliecť, natiahnuť, dať na niekoho, často na seba, odev al. časť odevu: o. si šaty, košeľu, tričko, nohavice, oblek; o. si hokejový dres, horolezecký výstroj; o. dieťaťu viac tenších vrstiev; obliekla na seba kabát a išla von; rýchlo si na pyžamo obliekol župan; o. si strašidelné, netradičné karnevalové masky prezliecť, prestrojiť sa za niekoho, za niečo
2. (koho (do čoho)) ▶ navliecť, natiahnuť na niekoho odev al. časť odevu: o. dieťa; o. modelky do mužských oblekov; obliekla ho do čistých šiat; obliekli dievčatko čo najslávnostnejšie; Nevesta ruky nepriložila, ešte ju aj obliekli, aby sa nezahanbila pred svatmi. [V. Mináč]; Školu nechal plávať dolu Dunajom, hrozilo mu, že ho oblečú do zeleného mundúra. [D. Dušek] bude musieť narukovať; Ak dobre oblečiete ženu, ktorá má, povedzme, hrubý driek, je to dobrá reklama. [Sme 2010]
3. (koho) ▶ (obyč. o módnych návrhároch) navrhnúť, ušiť, predať niekomu oblečenie: dizajnér obliekol aj známu oscarovú herečku
4. (koho za koho, za čo) ▶ prezliecť, prestrojiť niekoho za niekoho, za niečo obyč. na maškarný ples: o. deti za trpaslíkov, za čertíkov; mama ma na školský majáles obliekla za kuchára
5. (čo (do čoho; na čo)) ▶ natiahnuť, navliecť obyč. perinu, paplón al. vankúš do obliečky; umiestniť obliečku obyč. na perinu, paplón al. vankúš: o. periny; o. vankúše do nových obliečok; obliekli nové obliečky na paplóny; obzeral si čisto oblečenú posteľ s čistou, vymenenou posteľnou bielizňou; dieťa ležalo v snehobielo oblečených perinkách
fraz. publ. obliecť dres/farby [reprezentácie, športového klubu, tímu] začať hrať v športovom tíme za nejaký športový klub al. za nejakú krajinu; obliecť [si] civil ukončiť vojenskú službu; obliecť [si] rehoľné rúcho vstúpiť do kláštora; obliecť [si] uniformu vstúpiť do armády, stať sa vojakom, policajtom
nedok.obliekať


obliecť sa -lečie sa -lečú sa obleč sa! -liekol sa -liekla sa -lečúc sa -lečený -lečenie dok. 1. (ø; do čoho) ▶ natiahnuť, navliecť, dať na seba odev al. časť odevu: dobre, poriadne, teplo, slušne, sviatočne, pekne sa o.; nevedel, ako sa o.; o. sa vhodne do divadla, na slávnostnú príležitosť; o. sa do čierneho; o. sa podľa najnovšej módy; rýchlo sa obleč a obuj!; obliekla sa do nových šiat
2. (do čoho; za koho, za čo) ▶ prezliecť, prestrojiť sa za niekoho, za niečo obyč. na maškarný ples: o. sa do masiek; o. sa za anjela, medveďa, princeznú, šaša; každý rok sa oblečie za Mikuláša a rozdáva deťom darčeky; muži sa obliekli za ženy a naopak ženy za mužov; A ten tvoj kostým zvieraťa ku mne vôbec nepasuje, mal si sa obliecť za princa, veď si vedel, za čo idem, – sťažovala sa. [Z. Šulajová]
nedok.obliekať sa


obliekať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie nedok. 1. (čo (komu; na koho)) ▶ navliekať, naťahovať na niekoho, obyč. na seba odev al. časť odevu; (opakovane, často, zvyčajne) nosiť nejaké oblečenie, chodiť nejako oblečený: o. si nohavice, tričko, bundu; o. si výrazné, pestré farby; rýchlo na seba oblieka len to najnutnejšie; košeľu si oblieka na holé telo; náhlivo obliekame nepremokavé veci a pokračujeme v túre; v lete si dievčatá obliekajú krátke sukne; práve si obliekal kabát, keď zazvonil telefón
2. (koho (do čoho)) ▶ navliekať, naťahovať na niekoho odev al. časť odevu; (opakovane, často, zvyčajne) dávať niekomu nejaké oblečenie: o. deti do farebného oblečenia; o. bábiky; o. hercov do nadčasových kostýmov; Keď som bola menšia, otec ma obliekal do chlapčenských šiat a strihal mi vlasy, aby vo mne nik nevidel dievča a dali mi všetci pokoj. [Ľ. Mišíková]; pren. Vlnky sa ihrajú a nezbedne skackajú po kameňoch v lúčoch zapadajúceho slnka, ktoré ich oblieka do zlatistého rúcha. [S. Ondrejovič]
3. (koho) ▶ zabezpečovať ošatenie pre niekoho, starať sa niekomu o oblečenie, šatiť, odievať: obliekal ju, aj šperky jej kupoval; Obliekajú ma moje ženy, manželka a dcéra. [VNK 1999]
4. (koho) ▶ (obyč. o módnych návrhároch) navrhovať, šiť a predávať niekomu oblečenie: o. ženy moderne a trendovo; o. filmové hviezdy; módni návrhári obliekajú aj známe celebrity; módny dom oblieka najmä mužov; v súčasnosti značka oblieka mnohé známe tváre šoubiznisu
5. (čo (do čoho; na čo)) ▶ naťahovať, navliekať obyč. perinu, paplón al. vankúš do obliečky; umiestňovať obliečku obyč. na perinu, paplón al. vankúš: o. periny; o. vankúš do obliečky; o. návliečky na paplóny; v hosteli si musel sám o. posteľnú bielizeň; matka obliekala postele do čistého
fraz. publ. obliekať [si] dres/farby [reprezentácie, športového klubu, tímu, mužstva] hrať v športovom tíme za nejaký klub al. za nejakú krajinu; obliekať [si] uniformu byť vojakom al. policajtom
opak. obliekavať -va -vajú -val: kedysi obliekavali dres týždeň čo týždeň; dok. k 1, 2, 4, 5obliecť


obliekať sa -ka sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kajúci sa -kanie sa nedok. 1. (ø; do čoho) ▶ mať na sebe, nosiť istý typ oblečenia; chodiť istým spôsobom oblečený: o. sa elegantne, športovo, štýlovo, výstredne; o. sa do drahých oblekov; o. sa podľa najnovšej módy; rada sa oblieka do čierneho; na niektorých dedinách sa staršie ženy obliekajú do krojov; väčšina fanúšikov sa počas majstrovstiev oblieka do dresov svojho tímu; Baby jej závidia, že dobre vyzerá a že sa dobre oblieka. [G. Futová – R. Brat]
2. (do čoho; za koho, za čo) ▶ prezliekať sa, strojiť sa za niekoho, za niečo obyč. na maškarný ples, oblečením niekoho, niečo napodobňovať: o. sa do kostýmu princeznej, piráta, Mikuláša; o. sa za čertov, bosorky, superhrdinov; Štefan sa rozhodol, že sa kvôli deťom bude obliekať za robota, dokonca mal na to originálny odev s elektronickým zariadením. [M. Zelinka]
3. (u koho; kde) ▶ nakupovať niekde (v konkrétnom módnom obchode, v predajni konkrétnej módnej značky a pod.) šatstvo, oblečenie; mať na sebe, nosiť oblečenie nejakej módnej značky, od nejakého módneho návrhára: o. sa u najznámejších návrhárov; stále sa oblieka u rovnakého krajčíra; Ich manželky sa chodili obliekať do Viedne alebo do Budapešti. [P. Karvaš]; Komplimentov žena nikdy nemá dosť, a keď sa začne obliekať u slovenskej návrhárskej elity, má o ne postarané. [P1 2016]
opak. obliekavať sa -va sa -vajú sa -val sa: vždy sa obliekavala vkusne; dok. k 1, 2obliecť sa

navliecť 1. posúvaním umiestniť na niečo • natiahnuť: navliekla si, natiahla si rukavicenasunúťnasadiť: nasunul hadicu na vodovod; nasadil si maskunastoknúťstoknúťstyknúťnaraziť (prudším pohybom navliecť): nastokol jej obrúčku; narazil si čiapkupostýkaťponavliekaťponastýkaťnastýkaťnár. postýbaťnastýbať (postupne, viac vecí): ponavliekala si všetky prstienkyobliecť (navliecť na telo): obliekla si sukňuobuť (navliecť na nohy): obul si papuče

2. p. nastrojiť 1


obliecť 1. dať na telo šatstvo al. jeho súčasť; takto pokryť niekoho (op. vyzliecť) • zastaráv. al. expr.: odieťodiaťnadieťnadiať: obliecť, odieť si kabát; teplo obliecť, nadieť dieťa; obliekli, odiali sa do slávnostnéhohovor. vziať si: dnes si vezmem iné šatyexpr.: natiahnuťnavliecťprehodiť (obyč. v rýchlosti, nedbanlivo a pod.): natiahla, navliekla, prehodila si župan a vyzrela vonfraz. expr. pohádzať šaty na sebakniž.: priodieťpriodiať: priodiali nevestu do bielehonaobliekaťzababušiť (teplo obliecť): naobliekať si dva svetre; zababušiť sa do vlniakavyobliekaťvystrojiťpristrojiťustrojiť (pekne, slávnostne obliecť): do kostola všetky deti vyobliekala, vystrojila, ustrojilaexpr. vymódiť (módne obliecť) • poobliekaťzastaráv. al. expr.: poodievaťponadievať (postupne, viacerých): poobliekala deti do vetroviek

2. hovor. zaopatriť šatstvom, postarať sa niekomu o oblečenie • zaobliecť: musí obliecť, zaobliecť celú rodinuzašatiťošatiť: deti treba lepšie zašatiť, ošatiťexpr. ogabaťkniž. al. expr.: zaodieťzaodiať


ošatiť zaopatriť šatstvom, postarať sa niekomu o oblečenie • zaobliecťhovor. obliecť: musí ošatiť, (za)obliecť celú rodinuzašatiť: na zimu treba deti zašatiťkniž. al. expr.: zaodieťzaodiať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

obliecť, -lečie, -lečú, -liekol, -lečený dok.

1. (čo komu, koho do čoho) navliecť, natiahnuť na niekoho oblek al. súčiastku obleku; ustrojiť sa do šiat, vystrojiť šatstvom: o. si kabát, košeľu; Obliekol staré háby. (Kuk.) Civil obliekol po trojročnej službe (Žáry) dostal sa do civilu. Rytier bol mu podobný, len mu obliecť nažltlý kaput. (Vaj.); mať (nemať) si čo o. mať (nemať) šaty, šatstvo; Oblečené má pekné svetlé háby. (Taj.); o. dieťa, mladú nevestu; Obliekla ju (vnučku) do kabanky. (Janč.) Samka v Lučenci iba obliekli a na tretí už sadal (Taj.) dali mu vojenskú uniformu; o. perinu, vankúš natiahnuť, navliecť na perinu, na vankúš obliečku, vrchný obal; pren. Šat obliekli jeho (potoka) brehy nový (Tim.) zazelenali sa; o. myšlienku do slov vyjadriť slovami, vysloviť;

2. hovor. (koho) zaopatriť niekomu šatstvo, ošatiť: Bolo ich (deti) treba obliecť. (Fig.);

nedok. obliekať, -a, -ajú;

opak. obliekavať, -a, -ajú

|| obliecť sa

1. (do čoho i bezpredm.) navliecť, natiahnuť na seba oblek al. súčiastku obleku; ustrojiť sa do šiat, vystrojiť sa šatstvom: o. sa do nových šiat, o. sa do čierneho (Jes.) do čiernych šiat; rýchlo sa o.; o. sa do divadla, na koncert; pekne, sviatočne, teplo sa o.; Boli dobre oblečení na zimu (Pláv.) mali teplé šatstvo. Bolo (dievča) dosť pekné, ale teraz vyplakané, neoblečené (Taj.) zle, nie pekne oblečené, v nepeknom obleku; pren. Na jar cintorín obliekol sa do strojného zeleného rúcha (Vaj.) zazelenal sa.

2. hovor. zadovážiť si šatstvo, ošatiť sa;

3. (za koho, za čo) vystrojiť sa do šiat ako niekto; oblekom napodobniť niekoho, niečo: Obliekla sa za dievča. (Tim.) Také jej to bolo — ako za chlapa sa obliecť. (Taj.);

nedok. obliekať sa;

opak. obliekavať sa

Morfologický analyzátor

obliecť dokonavé sloveso
(ja) oblečiem VKdsa+; (ty) oblečieš VKdsb+; (on, ona, ono) oblečie VKdsc+; (my) oblečieme VKdpa+; (vy) oblečiete VKdpb+; (oni, ony) oblečú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) obliekol VLdsam+; (ona) obliekla VLdsaf+; (ono) oblieklo VLdsan+; (oni, ony) obliekli VLdpah+;
(ty) obleč! VMdsb+; (my) oblečme! VMdpa+; (vy) oblečte! VMdpb+;
(nejako) oblečúc VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor