obličaj -a m. kniž. zastar. tvár: vráskavý o.;
obličajový príd.
obličaj p. tvár 1
tvár 1. predná časť ľudskej hlavy; jej výraz: široká, usmievavá tvár • kniž. obličaj: vráskavý obličaj • hovor. pejor. pofa (Rázus) • subšt. ksicht: hlúpy ksicht
2. p. človek 1 3. p. podoba 1 4. p. charakter 2
obličaj, -a m. predná časť ľudskej hlavy, tvár: vážny, mladý o.; vráskavý o. (Lajč.); ustrašený o. (Ráz.);
obličajový príd.: o-é svaly
(jeden) obličaj; (bez) obličaja; (k) obličaju; (vidím) obličaj; (hej) obličaj!; (o) obličaji; (s) obličajom;
(dva) obličaje; (bez) obličajov; (k) obličajom; (vidím) obličaje; (hej) obličaje!; (o) obličajoch; (s) obličajmi;