oblek -ku pl. N -ky m. 1. ▶ vrchné, obyč. mužské oblečenie zložené z nohavíc, zo saka, niekedy aj z vesty, ušité z toho istého odevného materiálu: pánsky o.; klasický, športový, vychádzkový, sviatočný, svadobný o.; čierny, tmavý o.; elegantný, drahý o.; vlnený, tvídový o.; jednoradový, dvojradový o. s jedným radom al. dvomi radmi gombíkov na saku; o. s jemným prúžkom; o. šitý na mieru; mať na sebe dobre padnúci o.; nosí len kvalitné obleky; chodí v obnosenom obleku; ešte stále sa zmestí do maturitného obleku; Vo svojom dokonalom značkovom obleku vyzeral ako model. [J. Heriban] ▷ textil. žaketový oblek ktorého súčasťou je žaketový kabát, žaketové nohavice a žaketová vesta, žaket; smokingový oblek zložený zo smokingového saka, smokingových nohavíc a smokingovej vesty, smoking
2. odev pokrývajúci zväčša celé telo a určený na špeciálne účely: pracovný, ochranný, nepremokavý o.; neoprénový, potápačský, hasičský o.; záchranári zasahovali v protichemických oblekoch; V poľovníckom obleku, s kamzičou štetkou za klobúkom pripomínal čerta, ktorý ušiel z Kačiných pazúrov. [V. Švenková]; zdrob. ↗ oblečok, obliečik
obliečik ↗ oblečok, oblek