oblačný príd.
1. pokrytý oblakmi, mračný: o-é nebo
2. podobný oblakom: o-á hmla;
oblačno vetná prísl. k 1: je o.;
oblačnosť -i ž. množstvo oblakov na istom mieste: veľká, kopovitá o.; o. ustupuje
oblačnosť -ti ž.
oblačnosť -ti ž. meteor. ▶ množstvo oblakov na istom mieste; miera udávajúca stupeň pokrytia oblohy oblakmi, najčastejšie vyjadrená v osminách: vysoká, stredná, nízka o.; celková o.; prechodne zmenšená, zväčšená o.; premenlivá o. s prehánkami; frontálna, kopovitá, vrstevnatá o.; mohutná búrková o.; pribúdanie oblačnosti; od západu sa o. rýchlo pretrhávala a vyjasnilo sa; pri pozorovaní oblačnosti sa určuje množstvo, druh a podrobnejšie rozlíšenie tvaru oblakov
1. zatiahnutý, pokrytý oblakmi; mračný: o-é nebo, o. deň; pren. o-é výšiny, výšky o veľkej výške; o. Kriváň (J. Mat.) vysoký, siahajúci nad (po) oblaky;
2. zložený z oblakov, podobný oblakom: Len nejasné obrysy pozerali cez hustú oblačnú hmlu. (Jégé) Oblačnými krídlami (búrka) na náš strom sa švihla. (Hviezd.);
oblačno vetná prísl.: je (bolo) o. zamračené;
oblačnosť, -ti ž. pokrytie oblohy mrakmi: malá, veľká o., zvýšená o.