oblúkovitý príd. majúci podobu oblúka: o-á klenba;
oblúkovito, oblúkovite prísl.: o. ohnutý
oblúkovito, oblúkovite prísl.
oblúkovito, oblúkovite prísl. ▶ so zakrivením do oblúka; v tvare al. do tvaru oblúka, oblo, zaoblene: o. zakončené priečelie; o. ukončené ryhy; o. ohnutý prút; o. prevísajúce výhonky, konáriky; lopta o. letela ponad bránu; rieka sa tu o. točí; obrazy v zrkadle boli o. skrivené; Nechty si zastrihávajte rovno alebo mierne oblúkovito. [BŽ 2009]