oblak -u m.
1. vodné pary tvoriace vo vzduchu súvislý celok: ľahký o.; ťažké, búrkové o-y mračná; o-y letia
2. zhluk čiastočiek niečoho vo vzduchu: o. dymu, piesku, vône
● lietať, vznášať sa v o-och a) nereálne zmýšľať b) byť vo vytržení; nebude z toho o-u dážď neuskutoční sa to;
obláčik -a/-čka, obláčok -čka m. zdrob.
obláčik ↗ oblak
oblak -ku pl. N -ky m. 1. ▶ viditeľná sústava veľmi malých vodných kvapiek al. ľadových kryštálikov vznikajúca zrážaním vodnej pary vo vyšších vrstvách atmosféry: biely o.; dažďový, búrkový, sivý, tmavý o. mrak, mračno; na oblohe sa prevaľovali, plávali, stáli riedke, husté, mohutné oblaky; z oblakov nespadla ani kvapka; spoza oblakov vyšlo slnko; dívať sa z lietadla letiaceho nad oblakmi; končiare hôr boli zahalené v oblakoch; vták vyletel hore k oblakom; V páľave rovín sa nám marí, že stojaté oblaky sú hory. [I. Štrpka]; Mesiac sa vystrčí, hneď sa aj skrýva za oblaky [...]. [P. Jaroš]; Ležala na chrbte, hore nad hlavou jej premávali oblaky a operená háveď [...]. [J. Blažková] ▷ meteor. kopovitý oblak oblak s ostro ohraničenými obrysmi, ktorý sa tvorí za pekného počasia (horné časti oblaku osvetlené slnkom sú oslnivo biele, dolné sú sivé až tmavosivé), kopa 2. ▶ nahromadené množstvo drobných čiastočiek nejakej hmoty al. drobných živočíchov (hmyzu) vznášajúce sa vo vzduchu, mrak, mračno: o. sopečného popola; zo zeme sa dvihol o. prachu; z kotla sa vyvalil o. pary; keď prešla okolo, vznášal sa za ňou o. jemného parfumu; rádioaktívny o. vznikajúci počas jadrového výbuchu al. po jadrovej havárii; o. medzihviezdneho plynu; potiahol z cigary a vyfúkol oblak dymu [P. Krištúfek]; A podvečer sa na neho vrhajú pištiace oblaky komárov, pred ktorými nemá kam utiecť. [I. Izakovič] ▷ fyz. elektrónový oblak súbor elektrónov obklopujúcich jadro atómu ◘ fraz. lietať/vznášať sa v oblakoch al. chodiť s hlavou v oblakoch al. mať hlavu v oblakoch predstavovať si neskutočné, zidealizované situácie, snívať, rojčiť, fantazírovať; spadnúť z oblakov vrátiť sa späť do reality, prestať zmýšľať nereálne nebude z toho oblaku dážď al. z toho oblaku nezaprší z toho nebude nič, to sa neuskutoční, nepodarí ▷ obláčik -čika/-čka pl. N -čiky/-čky, zried. obláčok -čka pl. N -čky m. zdrob.: nebo bolo čisté, bez jediného obláčika; po oblohe plávali kučeravé obláčky; vydychoval obláčiky pary; vyfúkol o. cigaretového dymu; Vylihuje si na chate, ráta obláčiky na nebi. [J. Váh]; Keď zavial vetrík, z kvitnúcej kosodreviny odlietali obláčiky peľu. [M. Chudík]; oblačisko -ka -čísk s., v sg. i m. zvel.: oblačiská sa poddávali nárazom vetra; Pre tieto husté a obrovské oblačiská človek nevie, či je noc alebo deň. [J. Fekete]
obláčik p. oblak
oblak, -u m.
1. zhluk vodných pár držiacich sa vo vzduchu na oblohe; mračno: tmavý, sivý, biely o.; ľahký, ťažký, hustý o.; dažďové, búrkové o-y; olovené o-y farby ako olovo; slnko je za o-om; slnko sa skrylo za o-y, mesiac vyšiel spoza o-u, nebo sa pokrylo o-mi; o-y letia, plávajú oblohou (po oblohe); o-y sa potrhali; Holé končiare (vrchov) siahali až do oblakov. (Taj.);
pren. symbol nebezpečenstva, kritickej situácie, starostí, hnevu: Ale sa predsa husté oblaky sťahovali nad Matiašovou hlavou. (Kal.) Áno, nad ním visí temný oblak, z ktorého môže udrieť hrom. (Vaj.) U Krepelkov tiež je nebo samý oblak. (Tim.) Na čelo Miline sadol oblak. (Tim.)
● hovor. (tvári sa) ako z o-ov spadnutý, akoby bol z o-ov spadol prekvapený; lietať, vznášať sa v o-och; mať, nosiť hlavu v o-och dať sa unášať nereálnymi, neskutočnými predstavami, plánmi, snívať; expr. orať nosom o-y (Tim.) byť, chodiť veľmi pyšný, namyslený; hovor. vynášať niečo, niekoho do o-ov veľmi, nekriticky vychvaľovať; lož ap. siahajúca do o-ov veľká; niečo (napr. úspechy) nepadá z o-ov nezískava sa bez práce, námahy; Nebude z toho oblaku dážď (úsl.) to sa neuskutoční, nestane; nič z toho nebude; expr. dobre sa o-ov nechytal (napr. od bolesti) veľmi trpel; expr. (dostanem, chytím ho), čo by popod o-y lietal stoj čo stoj, v každom prípade, za každú cenu;
2. množstvo, zhluk niečoho, čo sa vznáša vo vzduchu: o. dymu, prachu, piesku, pary, vône; Celé oblaky zlatých mušiek sa kúpu v slnci. (Letz);
oblakový príd. zried. oblačný: o-á výška (Záb.) veľká; Spí kdesi na oblakovom diváne. (Jes.) (zloženom) z oblakov;
obláčik, -a/-čka i obláčok, -čka m. zdrob.: Nikde ani obláčka (Kuk.); obláčok dymu (Jes.)
(jeden) obláčik; (bez) obláčika; (k) obláčiku; (vidím) obláčik; (hej) obláčik!; (o) obláčiku; (s) obláčikom;
(dva) obláčiky; (bez) obláčikov; (k) obláčikom; (vidím) obláčiky; (hej) obláčiky!; (o) obláčikoch; (s) obláčikmi;