obklad -du pl. N -dy m. 1. i stav. (i okolo čoho) ▶ ochranná, dekoračná a pod. vrstva obyč. z dlaždíc, dreva, kameňa, ktorá sa kladie na povrch stien, stropov a iných plôch; materiál, tvoriaci takúto vrstvu; syn. obloženie: drevený, kamenný, keramický, mramorový, plastový, sadrokartónový, tehlový o.; antikorózny o. nádrží; tepelnoizolačný o. budovy; vonkajší, fasádny o. nachádzajúci sa na vonkajšej strane domu, budovy, v exteriéri; vnútorný, interiérový o. nachádzajúci sa vnútri domu, budovy, v interiéri; prútový o. svahu; o. schodov, podhľadov; kamenné dosky na o. podchodov; o. z taveného čadiča; montáž fasádneho obkladu; kladenie, lepenie, škárovanie obkladov a dlažieb; odstrániť o. okolo vane; stenu tvorí kvalitný o. z dubového dreva
2. ▶ pokrývanie stien, stropov a iných plôch ochrannou, dekoračnou a pod. vrstvou obyč. z dlaždíc, dreva, kameňa, obkladanie, obkládka: robiť obklady fasád; použiť sklenené dlaždice na o. stien
3. (i okolo čoho) ▶ textília, často napustená vodou al. liečivým prípravkom, ktorá sa prikladá na boľavé, choré časti tela s cieľom liečiť, uľavovať od bolesti: harmančekový, repíkový o.; o. z materinej dúšky; o. s borovou vodou; prikladať, priložiť si na čelo studený, chladivý, ľadový o.; dať si na opuchnutú nohu octanový o.; A keď nám pekné dievča obviazalo ranu, položilo hojivý obklad na páliacu pokožku, hneď sa nám svet zdal krajší. [A. Devečková]
▷ obkladík -ka pl. N -ky m. zdrob. i expr. k 3: prikladá dieťaťu liečivý o. na hrdielko
obkladík ↗ obklad