Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

objednať dok.

1. (ústne al. písomne) požiadať o dodanie tovaru, o vykonanie istej služby, práce ap.: o. tovar; o. si obed; o-ný časopis

2. pozvať na istý čas: o. zákazníka o týždeň;

nedok. objednávať -a

// objednať sa hovor. dohodnúť sa o termíne návštevy, poskytnutia istej služby ap.: o. sa u lekára, u kaderníčky;

nedok. objednávať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
objednať ‑á ‑ajú dok.; objednať sa

objednať -ná -najú -naj! -nal -najúc -naný -nanie dok. 1. (čo (u koho; od koho), koho) ▶ ústne al. písomne požiadať, aby niekto dodal, poslal, priniesol nejaký tovar al. vykonal nejakú službu, prácu a pod., obyč. za peniaze, urobiť objednávku: o. si v reštaurácii jedlo, kávu, pivo; tovar, službu možno o. osobne alebo telefonicky; o. letenky cez internet; takúto činnosť si musíte zmluvne o. u oprávnenej osoby; o. na rekonštrukciu bytu remeselníkov; stroje objednali priamo od výrobcu; z mestečka do mestečka sme sa presúvali špeciálne objednaným autobusom; máte už objednané?; Vypila si jeden džús a ešte si objednala, len aby nemusela odísť. [R. Moric]
2. (koho) ▶ pozvať niekoho niekam, obyč. na presne stanovený čas, dohodnúť si s niekým termín stretnutia s cieľom poskytnúť nejakú službu a pod.: kaderníčka ju objedná na budúci týždeň; lekár ma objednal na kontrolu o šesť mesiacov
nedok.objednávať


objednať sa -ná sa -najú sa -naj sa! -nal sa -najúc sa -naný -nanie sa dok. (ø; na čo; ku komu; u koho) ▶ dohodnúť si niekde, u niekoho presný termín stretnutia, poskytnutia nejakej služby a pod.: o. sa osobne, telefonicky, cez internet; o. sa na pedikúru; o. sa k lekárovi na komplexné vyšetrenie; u kozmetičky sa treba o. aspoň tri dni dopredunedok.objednávať sa


objednávať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vaný -vanie sa nedok. (ø; na čo; ku komu; u koho) ▶ dohadovať si niekde, u niekoho presný termín stretnutia, poskytnutia nejakej služby a pod.: o. sa v servise na prezutie pneumatík; k lekárovi sa zvyčajne objednávame telefonicky; objednávala sa u svojej zubárky na každoročnú preventívnu prehliadku; pravidelne sa objednávala ku kaderníčke a na masáždok.objednať sa


objednávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. (čo (u koho; od koho), koho) ▶ ústne al. písomne žiadať, aby niekto dodal, poslal, priniesol nejaký tovar al. vykonal nejakú službu, prácu a pod., obyč. za peniaze: záväzne si o. uvedenú publikáciu; o. si tovar priamo od výrobcu; o. si najdrahšie jedlá a nápoje; firma si objednávala montáž výrobkov len u externých partnerov; na odborné práce sme objednávali remeselníkov
2. (koho) ▶ pozývať niekoho niekam, obyč. na presne stanovený čas, dohadovať si s niekým termín stretnutia s cieľom poskytnúť nejakú službu a pod.: najviac pacientov lekár objednáva na začiatok týždňa; klientov si objednával vopred na presný termín
dok.objednať

objednať 1. urobiť objednávku na dodanie tovaru, vykonanie istej služby a pod.: objednať koberce do kancelárie; objednali nám maliarovzahovoriť si (osobným dohovorom): zahovorila si termín u kaderníčkyrozkázať (v reštaurácii): rozkázal si rezeň a pivohovor. dať si: dali sme si pečené kurčapredplatiť (zaviazať sa odoberať tlač a vopred zaplatiť): predplatiť si noviny, časopisabonovať: abonovanie koncertovsubskribovať: subskribované súborné spisypriobjednaťdoobjednať (dodatočne objednať)

2. vopred úradne pozvať, zavolať na určený čas • predvolať: je objednaný, predvolaný na operáciuhovor. citovať: citovať niekoho pred súd


predplatiť niečo objednané vopred zaplatiť: predplatenie časopisusubskribovaťobjednať (zaviazať sa odoberať knihy, platne a pod.): subskribovanie, objednanie slovníkazastaráv. abonovať: abonoval si vstupenku do divadla


zabezpečiť 1. urobiť podmienky na uskutočnenie niečoho želateľného, potrebného, kladného • zaistiť: zákon zabezpečuje, zaisťuje každému slobodu podnikania; rodinu treba hmotne, finančne zabezpečiť, zaistiťpostarať sa (o niečo): o ubytovanie sa nám postaralizariadiť (urobiť potrebné kroky na vykonanie niečoho): zariadil všetko, čo súviselo s dovolenkouzadovážiťzaopatriťzaobstaraťobstaraťkniž. opatriť (cieľavedome získať): lístky do divadla si zadovážili, (za)obstarali vopred; nemám možnosť (za)opatriť si toľko peňazísubšt. zafírovať: ja vám prijatie u predsedu dajako zafírujemsubšt.: zabeštelovať • zazichrovať: zabeštelovať si, zazichrovať si taxíkobjednať (zabezpečiť objednávkou): obed objedná pre celú skupinu

2. urobiť bezpečným, istým; urobiť opatrenia proti neželateľným javom • zaistiťupevniťzaručiť: zabezpečiť, zaistiť demokratické voľby; zaručiť pokoj; zaistiť, upevniť hraniceumožniťdať možnosť: umožniť všetkým voľný pohybspevniť (niečo hmotné): spevnenie hrádze, múrupoistiť (obyč. technickými prostriedkami): horolezec sa poistil lanomsubšt. zazichrovať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

objednať, -á, -ajú nedok.

1. (čo, koho) urobiť objednávku; požiadať, prikázať, aby niekto niekomu niečo dodal, poslal, doniesol, vykonal nejakú službu al. prácu (obyč. za peniaze, odmenu): o. tovar, o. si knihu; o. si v reštaurácii obed, pivo, kávu; o. si u krajčíra šaty, o. si taxík; Cigán, objednaný z Klátovca, hrá, až sa mu kečka parí. (Ráz.)

2. hovor. (koho) predvolať, zavolať na určený čas: lekár si objednal pacienta na štvrtok;

nedok. objednávať, -a, -ajú

Morfologický analyzátor

objednať dokonavé sloveso
(ja) objednám VKdsa+; (ty) objednáš VKdsb+; (on, ona, ono) objedná VKdsc+; (my) objednáme VKdpa+; (vy) objednáte VKdpb+; (oni, ony) objednajú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) objednal VLdsam+; (ona) objednala VLdsaf+; (ono) objednalo VLdsan+; (oni, ony) objednali VLdpah+;
(ty) objednaj! VMdsb+; (my) objednajme! VMdpa+; (vy) objednajte! VMdpb+;
(nejako) objednajúc VHd+;
obgednať obgednať

Zvukové nahrávky niektorých slov

objednať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor