Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

objednať dok.

1. (ústne al. písomne) požiadať o dodanie tovaru, o vykonanie istej služby, práce ap.: o. tovar; o. si obed; o-ný časopis

2. pozvať na istý čas: o. zákazníka o týždeň;

nedok. objednávať -a

// objednať sa hovor. dohodnúť sa o termíne návštevy, poskytnutia istej služby ap.: o. sa u lekára, u kaderníčky;

nedok. objednávať sa

objednať -ná -najú -naj! -nal -najúc -naný -nanie dok.

objednať sa -ná sa -najú sa -naj sa! -nal sa -najúc sa -naný -nanie sa dok.

objednať -ná -najú -naj! -nal -najúc -naný -nanie dok. 1. (čo (u koho; od koho), koho) ▶ ústne al. písomne požiadať, aby niekto dodal, poslal, priniesol nejaký tovar al. vykonal nejakú službu, prácu a pod., obyč. za peniaze, urobiť objednávku: o. si v reštaurácii jedlo, kávu, pivo; tovar, službu možno o. osobne alebo telefonicky; o. letenky cez internet; takúto činnosť si musíte zmluvne o. u oprávnenej osoby; o. na rekonštrukciu bytu remeselníkov; stroje objednali priamo od výrobcu; z mestečka do mestečka sme sa presúvali špeciálne objednaným autobusom; máte už objednané?; Vypila si jeden džús a ešte si objednala, len aby nemusela odísť. [R. Moric]
2. (koho) ▶ pozvať niekoho niekam, obyč. na presne stanovený čas, dohodnúť si s niekým termín stretnutia s cieľom poskytnúť nejakú službu a pod.: kaderníčka ju objedná na budúci týždeň; lekár ma objednal na kontrolu o šesť mesiacov
▷ nedok. ↗ objednávať

objednať sa -ná sa -najú sa -naj sa! -nal sa -najúc sa -naný -nanie sa dok. (ø; na čo; ku komu; u koho) ▶ dohodnúť si niekde, u niekoho presný termín stretnutia, poskytnutia nejakej služby a pod.: o. sa osobne, telefonicky, cez internet; o. sa na pedikúru; o. sa k lekárovi na komplexné vyšetrenie; u kozmetičky sa treba o. aspoň tri dni dopredu ▷ nedok. ↗ objednávať sa

objednávať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vaný -vanie sa nedok. (ø; na čo; ku komu; u koho) ▶ dohadovať si niekde, u niekoho presný termín stretnutia, poskytnutia nejakej služby a pod.: o. sa v servise na prezutie pneumatík; k lekárovi sa zvyčajne objednávame telefonicky; objednávala sa u svojej zubárky na každoročnú preventívnu prehliadku; pravidelne sa objednávala ku kaderníčke a na masáž ▷ dok. ↗ objednať sa

objednávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. (čo (u koho; od koho), koho) ▶ ústne al. písomne žiadať, aby niekto dodal, poslal, priniesol nejaký tovar al. vykonal nejakú službu, prácu a pod., obyč. za peniaze: záväzne si o. uvedenú publikáciu; o. si tovar priamo od výrobcu; o. si najdrahšie jedlá a nápoje; firma si objednávala montáž výrobkov len u externých partnerov; na odborné práce sme objednávali remeselníkov
2. (koho) ▶ pozývať niekoho niekam, obyč. na presne stanovený čas, dohadovať si s niekým termín stretnutia s cieľom poskytnúť nejakú službu a pod.: najviac pacientov lekár objednáva na začiatok týždňa; klientov si objednával vopred na presný termín
▷ dok. ↗ objednať

objednať, -á, -ajú nedok.

1. (čo, koho) urobiť objednávku; požiadať, prikázať, aby niekto niekomu niečo dodal, poslal, doniesol, vykonal nejakú službu al. prácu (obyč. za peniaze, odmenu): o. tovar, o. si knihu; o. si v reštaurácii obed, pivo, kávu; o. si u krajčíra šaty, o. si taxík; Cigán, objednaný z Klátovca, hrá, až sa mu kečka parí. (Ráz.)

2. hovor. (koho) predvolať, zavolať na určený čas: lekár si objednal pacienta na štvrtok;

nedok. objednávať, -a, -ajú

objednať dok. csl požiadať o dodanie, zhotovenie niečoho al. o vykonanie nejakej služby: Máž objednatie rámi na višívaňia (Poniky BB); Aj krompele treba objednad na zimu (Rozložná ROŽ); Ket to ludié videli, us si to potom objennali (Dol. Súča TRČ); Vun to šicko objednal, ňe, to_tovar (Čaklov VRN); Mace objednato omšu u popa? (Sobrance)

objednať dk
1. koho, čo obstarať, zabezpečiť niečo: v prvniem psanj Vasse V. Milostti hnet neobjednam, czo racžite porucžiti (SKLABIŇA 1599 VZ); geczly (!) pak gynatz nemuos byty a pan za velyku skodu sebe by pokladal musyme spoloczne toho nazymencze Geho Milosty obgednaty (SKLABIŇA 1601-04); wericzim lidem gest milost skrze neho (Krista) ucžinena a žiwut obgednan (TC 1631); prinuczeny gsa sobe konye, zbrog a gine k tomu wecy potrebne obgednat (RAKOĽUBY 1661)
2. koho (čeľaď) najať, prijať do služby niekoho: cželed, kteru sem byl od Wanoc obgednal, dwa se roznemohly a pacholek negwetssy, oženywsse, vtekl (BREZANY 1595); ad tempus redimo: nagjti, nagjmati, k užiwánj na čas, do času obgednati (WU 1750)
L. w dome beczkowskem gestly bi se kterim hospoda propugczila a na plat obgednala, ma pan urednik pilnu starost znasset, aby takowy lide skody neuczinily (BECKOV 1680) za istý poplatok
3. s kým čo dohodnúť sa, pokonať sa: on s nami dokonal tak, že nam ma položit na swateho Jakuba gl 6 a gestlizbi nam nepoložil na swaty Jakub, tedi nam ma potom polozit wsseczkich gl 10. Pak pane richtaru, Wassy Milosty bude si znamo a wedomo, že sme tak s nim obgednalj (SIELNICA 1572); o. sa dk:
1. od koho dohodnúť sa na podmienkach služby al. vykonania nej. práce: kdi sem se obgednal od Bobotyanow (TRENČÍN 1640)
2. obrátiť sa na niekoho, utiecť sa k niekomu s istým cieľom: opet ke mne prissel (Martin Šumichrast), zadagicz mne, abych gemu gesscze dal try zlate, ponewadz se nema kde ginde obgednacz w sweg nuzy, buducze porazen czazobu a nemoczu (s. l. 1604)