objav -u m. čo bolo al. je objavené; vedecký o.; tá kniha je pre mňa o. niečo nečakané
□ urobiť o. objaviť;
objavný príd.: o. čin, o-á plavba;
objavne prísl.;
objavnosť -i ž.
objav nájdenie niečoho dosiaľ neznámeho, skrytého • nález: archeologický objav, nález • vynález (vynájdenie niečoho nového): vynález elektriny • kniž. zastar. vynálezok (Laskomerský)
vynález objavenie, vynájdenie niečoho nového, obyč. čo sa dá konkrétne uplatniť: vynález kníhtlače, bleskozvodu • objav (obyč. nejakej zákonitosti): vedecký objav, objav gravitácie • kniž. zastar. vynálezok (Laskomerský)
objav, -u m.
1. niečo, čo bolo objavené, čo nebolo predtým známe, vedecký, technický al. umelecký vynález: nový (vzácny, vedecký) o., epochálny, dôležitý o., najnovšie vedecké o-y, archeologické o-y; pren. Jeho reči boli objavom, prinášali svetlo nového poznania (Letz) novotou, niečím novým, doteraz neznámym.
2. zried. objavenie niečoho: od objavu rádia uplynulo 50 rokov
(jeden) objav; (bez) objavu; (k) objavu; (vidím) objav; (hej) objav!; (o) objave; (s) objavom;
(štyri) objavy; (bez) objavov; (k) objavom; (vidím) objavy; (hej) objavy!; (o) objavoch; (s) objavmi;