objať -jíme -jímu dok. obopnúť rukami (obyč. na vyjadrenie lásky, priateľstva): o. dievča okolo pása; nežne sa o-li; držať syna v o-tí;
pren.: o. všetkých pohľadom; dom v o-tí hôr;
nedok. objímať -a
objímať -ma -majú -maj! -mal -majúc -majúci -maný -manie nedok.
objímať sa -ma sa -majú sa -maj sa! -mal sa -majúc sa -majúci sa -manie sa nedok.
objať -jíme -jímu -jím! -jal -jímuc -jatý -jatie dok. 1. (koho (okolo čoho)) ▶ chytiť, obopnúť rukami obyč. okolo pliec al. okolo pása a tak k sebe pritisnúť, pritúliť, zovrieť do náručia (zvyčajne ako výraz lásky, priateľstva): tuho, silno, vášnivo o. manželku; zozadu ma nežne objal a pobozkal na krk; učiteľka chlácholivo objala žiaka okolo pliec; pevne objal matku okolo pása a pomohol jej kráčať 2. (čo) ▶ rozopätými rukami, dlaňami, prstami chytiť, zovrieť niečo dookola, obchytiť, obopnúť: roztiahli ruky a spoločne objali obrovský strom; pevne si objala kolená; rukami objal stĺp a začal liezť nahor; pren. Ešte raz spokojným pohľadom objal strmé múry a hrozivé cimburia Muránskeho hradu. [Milan Ferko] 3. trochu expr. (čo, koho) ▶ (o veciach, o javoch) rozložiť sa, rozprestrieť sa (tesne) okolo niečoho, okolo niekoho, niekde; syn. obklopiť: Hirošimu objal mrak s priemerom tri kilometre; kinosálu opäť objíme tma; za mestom nás objali masívy trojtisícových kopcov ▷ nedok. ↗ objímať
objať sa -jíme sa -jímu sa objím sa! -jal sa -jímuc sa -jatie sa dok. (s kým; ø) ▶ navzájom sa chytiť, obopnúť rukami okolo pliec al. okolo pása a tak sa k sebe pritisnúť, pritúliť (zvyčajne ako výraz lásky, priateľstva): srdečne sa objali; na znamenie zmierenia sa s otcom objal; Pri bráne sme sa objali a posledný raz pobozkali. [L. Ťažký]; Mohli by ste sa objať a možno by ste pocítili, že sa dačo zamrznuté vo vás roztápa. [E. Dzvoník] ▷ nedok. ↗ objímať sa
objímať -ma -majú -maj! -mal -majúc -majúci -maný -manie nedok. 1. (koho (okolo čoho)) ▶ chytať, obopínať rukami obyč. okolo pliec al. okolo pása a tak k sebe pritískať, túliť, zovierať do náručia (zvyčajne ako výraz lásky, priateľstva): vášnivo, náruživo, nežne, láskyplne, vrúcne o. manžela, priateľa; tuho, mocne, pevne objímala mamu bucľatými rúčkami; od radosti ju objímal a bozkával; objímajúc ju okolo pliec, vošli spolu do domu 2. (čo) ▶ rozopätými rukami, dlaňami, prstami chytať, zovierať niečo dookola, obopínať: rukami si objíma kolená, holé ramená; v spánku objímal vankúš; rád objíma stromy; Údajne s plačom objímal koňa, ktorého pohonič týral, a pomätene rozprával. [Slo 2002]; pren. Už sa nehrbil, nemyslel na opatrnosť, objímal zrakom šíru rovinu pod nimi, priclonenú akoby mliečnou hmlou. [E. Dzvoník] 3. (čo, zried. koho) ▶ (o veciach, o javoch) rozkladať sa, rozprestierať sa, hromadiť sa okolo niečoho, okolo niekoho, niekde; syn. obklopovať, obkolesovať: tma objímala všetko okrem svietiacich lámp; dedinu v malom údolí objíma viacero kopcov; rozvetvený vinič objíma celú verandu tiahne sa po celej verande; už nás objíma voňavý svrčinový les [Sko 1984] ▷ dok. ↗ objať
objímať sa -ma sa -majú sa -maj sa! -mal sa -majúc sa -majúci sa -manie sa nedok. (s kým; ø) ▶ navzájom sa držať, obopínať rukami okolo pliec al. okolo pása a tak sa k sebe tisnúť, túliť (zvyčajne ako výraz lásky, priateľstva): nežne, pevne, vášnivo sa objímať; v jednom z okien sa objímali milenci; fanúšikovia víťazného tímu sa objímajú na ihrisku; Lichotí, dvorí jej, pestuje, objíma sa s ňou, raz a navždy, ibaže sa neoddáva. [LT 1998] ▷ dok. ↗ objať sa
stískať 1. tlakom, tisnutím dávať k sebe, dovedna al. smerom dolu • stláčať • stlačovať • tlačiť • tisnúť: stíska, stláča v ruke vreckovku; stíska, tlačí, tisne kľučku; tisne si dieťa k sebe • zvierať • zovierať: z(o)viera pery, ceruzu v prstoch • zatínať (pevne stískať): zatína päste • žmoliť • mädliť • expr.: mäkušiť • miagať • mliagať: žmolí, miaga v dlani papier; v rozpakoch mädlí, mäkuší zásteru • objímať (obopínať rukami, obyč. pri citovom prejave) • túliť (nežne tlačiť k sebe): objíma ženu, stíska ju, túli si ju k sebe • expr. oblápať
2. p. šetriť 2
vinúť 1. krúživým pohybom umiesťovať • navíjať: vinuli, navíjali drôt na cievku • motať • namotávať: motať vlnu • obtáčať • obkrúcať • ovíjať (vinúť okolo niečoho): obkrúcal, ovíjal jej ruku okolo pása
2. nežne k sebe pritláčať • túliť: matka k sebe vinula, túlila dcéru • objímať (obopínať rukami): objímala syna • tisnúť • tískať • tiskať • pritískať • privíňať • prituľovať (vinúť s väčšou silou): tisol si na hruď uplakané dieťa • stískať • zvierať • zovierať (s veľkým tlakom vinúť k sebe): zvieral ju v náručí • expr. tuľkať
objať, -jíme, -jímu, -jal, -jatý, rozk. -jím dok. (koho, čo) obopnúť, oblapiť, obyč. rukou, rukami, ramenami al. dlaňami, ovinúť okolo niekoho, niečoho, obyč. ruku, ruky al. dlaň, dlane; zovrieť do náručia (často na vyjadrenie lásky): jemne, nežne, vrúcne, vášnivo, priateľsky, bratsky niekoho o.; o. niekoho okolo krku, hrdla, okolo pliec, okolo pása; Sedmík objal Kristu a srdcia sa im zliali v jedno. (Urb.) Dieťa objalo hrdlo devino. (Vaj.) Širokou päsťou objal jeho (meča) rukoväť. (Gráf) Cítil som takú silu v rukách, že by som bol najradšej objal celý svet. (Zúb.);
pren. opanovať, zachvátiť: Teplá túžba objala mu prsia. (Bod.); hrôza, zlosť ho objala; o. pohľadom niečo prezrieť (s citovým zaujatím);
nedok. objímať, -a, -ajú
|| objať sa navzájom ovinúť okolo seba ruky, navzájom sa oblapiť: Milenci sa pevno objali. (Sládk.) Priatelia neobjali sa, ba cudzo pozreli druh na druha. (Vaj.);
nedok. objímať sa
objímať, objímať sa p. objať, objať sa
objímať i obojmať nedok. strsl, zsl obopínať rukami, oblápať: Stará maťi ho začaľi obímat (St. Hory BB); Bar_se majú raďi, furt se obímajú (Revúca); Mój sa nelúbil aňi za mlaďi obéjmať (Chocholná TRČ)
obojmať p. objímať
objať, obňať, čes, zsl obejmúť dk 1. koho, čo ovinúť ruky okolo nej. časti tela niekoho, oblapiť rukou, rukami niekoho, niečo, zovrieť do náručia (obyč. ako prejav lásky, priateľstva): pristúpil (k deve) s ochotností, objavši ji s uctivostí (ASL 1603-04); (obvinený) prechazazegice (!) se po izbe, pristupil k Remenarowi a obgawsse ho, udrel nuož do neho (ZVOLEN 1645-82); (mäsiar) ma hrudu (hoväda) z obeguw stran gednym wrhom obiat (BREZNO 1652 E) vyňať, vyrezať vcelku, neporušene (pri porciovaní): kdiž gey (dieťa) onať chcela k sobě wzijti aneb obyati, křyčalo, plakalo a kwililo (SPo 1690); obgal gu okolo pasa (KRUPINA 1740); mne (starec) z wybornú lásku obnal; mentor obnal trudneho, tessil (PT 1778); aby gjch (snopy) cžlowek z obydwoma rukamy obgat mohel (WL 1789) obsiahnuť 2. čo čím, koho obkľúčiť, obklopiť (vodou ap.): Beyamin pres osm celých mesycuw tak hrubě wodnotedlny byl, že geho neymenssy prst pro prjlissnu opuchlost celu ruku nemohl obgat býti (ZP 1716); (Boh zem) chtorú na morách zbudovál, i tzekutzu vodu objál; mnye velyo bugáki objalyi motzné; tzeper on moju hlavu podéjme nad nyeprátzeli, tzo mnye objalyi (HPS 1752); obstúpili; x. pren Buh naplnuge nebe y zemy, protož w ničemž obklyčen a objat bity nemuže (ŠV 1675) obmedzený 3. čo (o človekovi) zmocniť sa niečoho, zaujať, získať niečo pre seba: istu noc Dárius, král Medůw, prissel, Balthasara zmarnil a krajinu objal (PrW 1780); gazdove našo mesca sve zohabivše, preč zutekali, z kterych mescuv poznovu minar jeden jedno sedlactvo obnial (LENARTOV 1784 LP) 4. koho opanovať, zachvátiť, pochytiť niekoho: naso otsi zaráz tam prepatrelyi, objala nász kásda horkosztz i zli hréch vselyaki (HPS 1752); wsseckych hrůza obgala (PiA 1782); x. pren neuťekám od smrti, ano, rád gu obégmem (BR 1785) podrobím sa jej; objímať, obnímať ndk k 1: obgimal ge (deti) Pan Gežiss a rucze wkladal na nie (BAg 1585); predce já te, múj najmilší, budu milowat, mile te objímat (PV 16.-17. st); Palko ci-li nyechodil k neg, či gu nyeobimal (SPIŠ 1724); amplector: obgjmám, oblapugem, milugem; complector: oblápugem, obgjmám, ulapugem (KS 1763); obnymal Filikla z wilytym slž (PT 1778); tu sy mne obgimala, kdiž sem rek, že penes nemam, do kapsis mne ge dala (SNS 1786); x. pren wino na mori na šifach se plawice obswlastnegssj gest, ponewac para morska takowe wino obgima a cosskoli w takowem wine nezreleho se nachadzj, zwara a cisti (PR 18. st); k 3: pametihodna gest historia, kteru čjtame o cysari Borgio rečenem, kterižto obgimagice Italiu pod swu moc wsseckjch tech, ktery bj gemu prekažku čjniti mohly w tom, z toho sweta zhladjl; domnjwalj se, ze bj on tam mel sobe obgymatj nektere zemske kralowstwj (CS 18. st); o. sa ndk navzájom sa oblápať (ako prejav úcty, lásky), držať sa v objatí: zadny towariss nema zenskym pohlawym se po vlyczych neb w domych zabywaty aneb obgimaty (CA 1669); slissal-ly (svedok) takowe osobi potagomne k smilstwu nachilne reči mluwiti, wespolek se obgimati (LIPTOV 18. st); jak si ti budú pripíjať, potom se líbať, objímať (PV 18. st) o láske, o milovaní