obidvoje, oboje obyč. neskl. čísl. skup. vyj. počet 2 ako vyčerpávajúci; jedny i druhé, jedno i druhé: o. nožníc, nožnice; o. uší, o. sardiniek; o. detí
obidvoje, oboje obyč. neskl. i -jeho I -jím čísl. skupinová
obidvoje1 ↗ oboje1
obidvoje2 ↗ oboje2
oboje1 G obojich D obojim A oboje L obojich I obojimi, obidvoje1 G obidvojich D obidvojim A obidvoje L obidvojich I obidvojimi čísl. skupinová ▶ vyjadruje počet dva ako vyčerpávajúci pri veciach, javoch, osobách, ktoré sa vyskytujú obyč. v páre1, pri pomnožných podstatných menách a abstraktách, jedny i druhé: kúpila si o. šaty, belasé aj červené; zamknite o. dvere, dverí; o. hodiny ukazujú rovnaký čas; bývame ďaleko od obidvojich rodičov od manželových aj manželkiných; Na názorné porovnanie obojich tvarov zámena on [vzťahujúcich sa na osobné aj neosobné podstatné mená mužského rodu] uvedieme príklady vo vetách [...]. [KS 1994]
oboje2 obojeho D obojemu A oboje L obojom I obojím, obidvoje2 obidvojeho D obidvojemu A obidvoje L obidvojom I obidvojím zám. vymedzovacie substantívne ▶ vymedzuje súhrn dvoch odlišných vecí al. javov, ktoré spoločne vytvárajú jednu situáciu, vyskytujú sa súčasne v jednom priestore a čase, jedno i druhé, to i ono: robila o. naraz, varila aj upratovala; o. mám rada, koláče aj rezne; hekerstvo je ako čarovanie, pri obidvojom sa vás snažia zmiasť; videl som ju v kostýme aj v rifliach, v obojom vyzerá dobre; do práce cestoval obojím, vlakom aj autobusom; Veď rozhodujúca je chuť a schopnosti. A ty si, ako ťa poznám, mala obojeho nadostač. [K. Lászlová]; Chcel som streliť gól, chcel som vyhrať, obidvoje sa podarilo, takže som spokojný. [Šp 2007] ▷ cirk. prijímanie pod obojím prijímanie eucharistie, podľa kresťanskej viery tela a krvi Ježiša Krista, podávané obidvoma spôsobmi, teda prijímanie chleba i vína *obojetnica ↗ správ. guľobrokovnica
obidvoje vyjadruje počet dva ako vyčerpávajúci pri párových predmetoch a pri pomnožných podstatných menách; jedny i druhé • oboje: roztrhal si obidvoje nohavice
obidvoje i oboje
1. (len pre str. rod; 2. p. -jeho, 7. p. -jím) čísl. druh. oboch, obidvoch druhov, jedno i druhé: Tak, hľa, už v morálke zúri boj medzi obojím pohlavím. (Šolt.) Jozefínske osvetové snahy stretli sa na Slovensku s pochopením u kňazov obojého vierovyznania. (Mráz) Zem svorne zmieša oboje. S mojou, tvojou hlinu. (Sládk.)
2. (2. p. -jich, 3. p. -jim, 7. p. -jimi) čísl. zákl. vyčerpávajúci počet dva, jedno i druhé (o veciach vyskytujúcich sa v páre al. o dvojici, ktorá sa chápe ako uzavretý celok); počet dva pri pomn. podst. m.: obidvoje/oboje detí, obidvoje/oboje dverí, obidvoje/oboje očí
obidvoje čísl. skup. vyj. počet 2 pri pomn. podst. menách, pri veciach vyskytujúcich sa v páre al. v dvojici chápanej ako uzavretý celok: Na obidvoji_hrabľiach sa mi zubi povilamuvaľi (Slovany MAR); obidvoje kachieľ (Malatiná DK)
oboje p. obidvoje