oba i obidva neživ. hovor. i živ. obaja i obidvaja živ. m., obe i obidve oboch/obidvoch, 7. p. oboma/obidvoma čísl. zákl. vyčerpávajúci počet dva, jeden i druhý (o veciach vyskytujúcich sa v páre al. o dvojici, ktorá sa chápe ako uzavretý celok): oba/obidva stromy, kone; Išiel Jakub pre Jóba, zostali tam oba. (Kal.); obaja/obidvaja bratia, obe/obidve deti, ženy, oboma/obidvoma rukami, nohami, z oboch/obidvoch strán
obidva, obidvaja, obidve p. oba