obhrýzať -za -zajú -zaj! -zal -zajúc -zajúci -zaný -zanie, obhryzávať -va -vajú -vaj! -val -vajúci -vaný -vanie; zried. obhryzovať -zuje -zujú -zuj! -zoval -zujúc -zujúci -zovaný -zovanie nedok. 1. (čo (od čoho)) ▶ hryzením dookola na povrchu zbavovať niečo niečoho, ohrýzať: o. jablko; Rezignovane si sadla k stolu a začala obhrýzať kuracie stehno. [I. Kšiňan]; Už zasa v dobrej pohode som si zaparila čaj a obhrýzala karlovarskú oblátku ako myška. [H. Zelinová]
2. (čo (z čoho)) ▶ hryzením (dookola) odstraňovať niečo z niečoho, ohrýzať: sedel nad kosťou a obhryzoval z nej mäso; husi rady obhrýzajú z dreveného plota kôru; Bol to utešený pohľad, ako tieto pekné zvieratká s chuťou obhrýzajú lístie. [R. Moric]
3. (čo) ▶ brať niečo do úst, medzi zuby a hrýzť na povrchu (dookola), často tým aj oddeľovať drobné kúsky, poškodzovať, ohrýzať: o. ceruzu, pero; od nervozity si obhrýzala nechty, hánky, spodnú peru; šteňa stále obcikáva koberec a obhryzuje nábytok; dcérke sa pomaly začínajú prerezávať prvé zúbky, stále niečo obhryzáva
4. (čo) ▶ (o zvieratách) hryzením odtrhávať, požierať niektoré časti rastliny a tým ju poškodzovať, ohrýzať: jelene obhrýzali kríky; od istého času voľačo všetky slivky v chotároch obhrýza; srnka obhryzovala prvé výhonky na mladých kríčkoch
◘ fraz. obhrýzať niekomu uši vytrvalo, obyč. nepríjemným spôsobom niečo od niekoho žiadať al. niekomu niečo vyčítať, dotierať do niekoho
▷ dok. ↗ obhrýzť
obhrýzť -ryzie -ryzú obhryz! -rýzol -rýzla -ryzúc -ryzený -ryzenie dok. 1. (čo (od čoho)) ▶ hryzením dookola na povrchu zbaviť niečo niečoho, ohrýzť: o. kosti kuraťa, klások kukurice; chlieb vyzeral, akoby ho obhrýzli pomerne veľké myši; kosti boli od mäsa celkom obhryzené
2. (čo (z čoho)) ▶ hryzením (dookola) odstrániť niečo z niečoho, ohrýzť: o. mäso z kostí; obhryziem najprv kôrku po obvode krajca chleba; dieťa obhrýzlo lak z postieľky; Pod úkrytom zo snehu vedia hraboše obhrýzť kôru z kmeňa stromčeka natoľko, že vyhynie. [Pd 2010]
3. (čo) ▶ vziať niečo do úst, medzi zuby a hryzením na povrchu (dookola) poškodiť niečo, často tým aj oddeliť drobné kúsky, ohrýzť: o. ceruzku; od nervozity si obhrýzol nechty na všetkých prstoch; našlo sa telo obhryzené potkanmi; Psíča mi obhrýzlo nohavice, to sa stalo. [R. Moric]
4. (čo) ▶ (o zvieratách) hryzením odtrhnúť, zožrať niektoré časti rastliny a tým ju poškodiť, ohrýzť: srnky obhrýzli strom od kôry; koza obhrýzla fazuľu aj kvety; bobry obhrýzli kmene vŕb a osík pozdĺž rieky; Chodník na kúsku rozryl jeleň; obhrýzol, nenásytník, aj pekný smrečok. [A. Devečková]
▷ nedok. ↗ obhrýzať, obhryzávať, obhryzovať