Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

obhrýzť -hryzie -hryzú -hrýzol dok.

1. hryzením dookola odstrániť povrch, ohrýzť, ohlodať: o. kosti, o. si nechty; o-ená ceruzka

2. hryzením dookola odstrániť z povrchu niečoho, ohrýzť: o. mladé listy;

nedok. obhrýzať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
obhrýzať ‑a ‑ajú nedok.

obhrýzať -za -zajú -zaj! -zal -zajúc -zajúci -zaný -zanie nedok.

obhrýzať -za -zajú -zaj! -zal -zajúc -zajúci -zaný -zanie, obhryzávať -va -vajú -vaj! -val -vajúci -vaný -vanie; zried. obhryzovať -zuje -zujú -zuj! -zoval -zujúc -zujúci -zo­vaný -zovanie nedok. 1. (čo (od čoho)) ▶ hryzením dookola na povrchu zbavovať niečo niečoho, ohrýzať: o. jablko; Rezignovane si sadla k stolu a začala obhrýzať kuracie stehno. [I. Kšiňan]; Už zasa v dobrej pohode som si zaparila čaj a obhrýzala karlovarskú oblátku ako myška. [H. Zelinová]
2. (čo (z čoho)) ▶ hryzením (dookola) odstraňovať niečo z niečoho, ohrýzať: sedel nad kosťou a obhryzoval z nej mäso; husi rady obhrýzajú z dreveného plota kôru; Bol to utešený pohľad, ako tieto pekné zvieratká s chuťou obhrýzajú lístie. [R. Moric]
3. (čo) ▶ brať niečo do úst, medzi zuby a hrýzť na povrchu (dookola), často tým aj oddeľovať drobné kúsky, poškodzovať, ohrýzať: o. ceruzu, pero; od nervozity si obhrýzala nechty, hánky, spodnú peru; šteňa stále obcikáva koberec a obhryzuje nábytok; dcérke sa pomaly začínajú prerezávať prvé zúbky, stále niečo obhryzáva
4. (čo) ▶ (o zvieratách) hryzením odtrhávať, požierať niektoré časti rastliny a tým ju poškodzovať, ohrýzať: jelene obhrýzali kríky; od istého času voľačo všetky slivky v chotároch obhrýza; srnka obhryzovala prvé výhonky na mladých kríčkoch
fraz. obhrýzať niekomu uši vytrvalo, obyč. nepríjemným spôsobom niečo od niekoho žiadať al. niekomu niečo vyčítať, dotierať do niekoho
dok.obhrýzť


obhrýzť -ryzie -ryzú obhryz! -rýzol -rýzla -ryzúc -ryzený -ryzenie dok. 1. (čo (od čoho)) ▶ hryzením dookola na povrchu zbaviť niečo niečoho, ohrýzť: o. kosti kuraťa, klások kukurice; chlieb vyzeral, akoby ho obhrýzli pomerne veľké myši; kosti boli od mäsa celkom obhryzené
2. (čo (z čoho)) ▶ hryzením (dookola) odstrániť niečo z niečoho, ohrýzť: o. mäso z kostí; obhryziem najprv kôrku po obvode krajca chleba; dieťa obhrýzlo lak z postieľky; Pod úkrytom zo snehu vedia hraboše obhrýzť kôru z kmeňa stromčeka natoľko, že vyhynie. [Pd 2010]
3. (čo) ▶ vziať niečo do úst, medzi zuby a hryzením na povrchu (dookola) poškodiť niečo, často tým aj oddeliť drobné kúsky, ohrýzť: o. ceruzku; od nervozity si obhrýzol nechty na všetkých prstoch; našlo sa telo obhryzené potkanmi; Psíča mi obhrýzlo nohavice, to sa stalo. [R. Moric]
4. (čo) ▶ (o zvieratách) hryzením odtrhnúť, zožrať niektoré časti rastliny a tým ju poškodiť, ohrýzť: srnky obhrýzli strom od kôry; koza obhrýzla fazuľu aj kvety; bobry obhrýzli kmene vŕb a osík pozdĺž rieky; Chodník na kúsku rozryl jeleň; obhrýzol, nenásytník, aj pekný smrečok. [A. Devečková]
nedok.obhrýzať, obhryzávať, obhryzovať

hrýzť 1. zubami drobiť na kúsky, obyč. potravu • rozhrýzaťrozhryzovať: hryzie ovocie, chlieb; rozhrýza trpkú plánkuchrúmaťchrúpať (niečo krehké, tvrdé): kone chrúmali ovosexpr.: chrumkaťchrupkať (jemne): chrumká čerstvú žemľuexpr.: hryzkaťpohryzkávaťpochrumkávať (pomaly, jemne hrýzť) • expr.: rumádzgaťrumázgaťrumácať (hlasno hrýzť): kone rumázgali trávuexpr. murckať (o zajacoch) • žuťžuvať (roztláčať zubami na kašu): žuje tvrdé mäso

2. zatínať do niečoho zubami, hryzadlami: hrýzť si peryobhrýzaťohrýzať (dookola): obhrýza si nechtyobžierať (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch): zajace obžierajú mladé stromčekyhovor. žrať (o hmyze): vši ho žerúštípať: blchy ma štípu

3. p. škrabať 4 4. p. trápiť


obhrýzať hryzením (dookola) odstraňovať povrch niečoho al. jeho časť; hryzením odstraňovať z povrchu niečo • obhryzovaťohrýzaťohryzovať: obhrýzať nechty; zver ohrýza mladé stromčekyobžieraťzried. ožierať (žraním poškodzovať): kozy o(b)žierajú kríkyexpr.: obžúvaťožúvať (žuvaním poškodzovať): žiak obžúva ceruzkuobjedať (o ľuďoch): objedá kosti, mäso z kostíohlodávaťhlodať: zajace ohlodávajú, hlodajú kôru stromčekov; pes hlodal kosťexpr. obsekávať (o myšiach): myši obsekávali vreciaozobávať (zobaním poškodzovať): vtáky ozobávali pupence stromovzhrýzať (povrch niečoho)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

obhrýzať p. obhrýzť


obhrýzť, -hryzie, -hryzú, -hrýzol dok. (čo) hryzením dookola odstrániť vrstvu al. časť z niečoho; hryzením dookola poškodiť: Trčia už iba skaly, ani čo by obhrýzol mäso a kosti zostali. (Kuk.); Z vrecka mu trčal pipasár s obhryzenou čutorkou. (Jes.); pren. Vetriská obhrýzli Starhrad i Likavu (Pláv.) porušili, poškodili, zničili;

nedok. obhrýzať, -a, -ajú, zried. i obhryzovať, -uje, -ujú

obhrýzať nedok. (obrízať, obhŕzaťi) čiast. strsl a zsl hryzením dookola odstraňovať povrch z niečoho al. niečo z povrchu: Pookrúcame tie struomčeki, abi íh zajáci ňeobrízaľi (Dol. Lehota DK); Koze obhŕzale ďeakú starinu, krovíke, trňine (Čelovce MK); listi obhrízat (Koniarovce TOP)
F. čo tam puojďeš kosťi obhrízať?! (Ležiachov MAR) - iron. nechoď, kam ťa nepozvali (o nevítanom hosťovi)


obrízať p. obhrýzať

obhrýzť dk čo hryzením dookola odstrániť vrstvu al. časť z niečoho, poobhryzovať: ze swej matery prsty obhryzol (TURIEC 1580); w Zelenj cžtwrtok prjssla maczka pod fatentis krawu a wsseckj czeckj geg obhryzla (KRUPINA 1695); obhrýzať, obhryzovať ndk: admordeo: nakusugi, obhrýzám (WU 1750); ambedo: obgjdám, obhrjzugem, obžjrám; obrodo: obhryzugem, obhlodám, okolo hryzem (KS 1763);
x. pren kdyby se (M. Luther) vprimne Pisma držal, byl by cele Pismo sem naležegjce citowal, ale kusuge a obhriza, gako diabel proťi Kristu (TP 1691) znevažuje, poškodzuje jeho zmysel

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu