obhrýzť -hryzie -hryzú -hrýzol dok.
1. hryzením dookola odstrániť povrch, ohrýzť, ohlodať: o. kosti, o. si nechty; o-ená ceruzka
2. hryzením dookola odstrániť z povrchu niečoho, ohrýzť: o. mladé listy;
nedok. obhrýzať -a
obhrýzať -za -zajú -zaj! -zal -zajúc -zajúci -zaný -zanie nedok.
obhrýzať -za -zajú -zaj! -zal -zajúc -zajúci -zaný -zanie, obhryzávať -va -vajú -vaj! -val -vajúci -vaný -vanie; zried. obhryzovať -zuje -zujú -zuj! -zoval -zujúc -zujúci -zovaný -zovanie nedok. 1. (čo (od čoho)) ▶ hryzením dookola na povrchu zbavovať niečo niečoho, ohrýzať: o. jablko; Rezignovane si sadla k stolu a začala obhrýzať kuracie stehno. [I. Kšiňan]; Už zasa v dobrej pohode som si zaparila čaj a obhrýzala karlovarskú oblátku ako myška. [H. Zelinová] 2. (čo (z čoho)) ▶ hryzením (dookola) odstraňovať niečo z niečoho, ohrýzať: sedel nad kosťou a obhryzoval z nej mäso; husi rady obhrýzajú z dreveného plota kôru; Bol to utešený pohľad, ako tieto pekné zvieratká s chuťou obhrýzajú lístie. [R. Moric] 3. (čo) ▶ brať niečo do úst, medzi zuby a hrýzť na povrchu (dookola), často tým aj oddeľovať drobné kúsky, poškodzovať, ohrýzať: o. ceruzu, pero; od nervozity si obhrýzala nechty, hánky, spodnú peru; šteňa stále obcikáva koberec a obhryzuje nábytok; dcérke sa pomaly začínajú prerezávať prvé zúbky, stále niečo obhryzáva 4. (čo) ▶ (o zvieratách) hryzením odtrhávať, požierať niektoré časti rastliny a tým ju poškodzovať, ohrýzať: jelene obhrýzali kríky; od istého času voľačo všetky slivky v chotároch obhrýza; srnka obhryzovala prvé výhonky na mladých kríčkoch ◘ fraz. obhrýzať niekomu uši vytrvalo, obyč. nepríjemným spôsobom niečo od niekoho žiadať al. niekomu niečo vyčítať, dotierať do niekoho ▷ dok. ↗ obhrýzť
obhrýzť -ryzie -ryzú obhryz! -rýzol -rýzla -ryzúc -ryzený -ryzenie dok. 1. (čo (od čoho)) ▶ hryzením dookola na povrchu zbaviť niečo niečoho, ohrýzť: o. kosti kuraťa, klások kukurice; chlieb vyzeral, akoby ho obhrýzli pomerne veľké myši; kosti boli od mäsa celkom obhryzené 2. (čo (z čoho)) ▶ hryzením (dookola) odstrániť niečo z niečoho, ohrýzť: o. mäso z kostí; obhryziem najprv kôrku po obvode krajca chleba; dieťa obhrýzlo lak z postieľky; Pod úkrytom zo snehu vedia hraboše obhrýzť kôru z kmeňa stromčeka natoľko, že vyhynie. [Pd 2010] 3. (čo) ▶ vziať niečo do úst, medzi zuby a hryzením na povrchu (dookola) poškodiť niečo, často tým aj oddeliť drobné kúsky, ohrýzť: o. ceruzku; od nervozity si obhrýzol nechty na všetkých prstoch; našlo sa telo obhryzené potkanmi; Psíča mi obhrýzlo nohavice, to sa stalo. [R. Moric] 4. (čo) ▶ (o zvieratách) hryzením odtrhnúť, zožrať niektoré časti rastliny a tým ju poškodiť, ohrýzť: srnky obhrýzli strom od kôry; koza obhrýzla fazuľu aj kvety; bobry obhrýzli kmene vŕb a osík pozdĺž rieky; Chodník na kúsku rozryl jeleň; obhrýzol, nenásytník, aj pekný smrečok. [A. Devečková] ▷ nedok. ↗ obhrýzať, obhryzávať, obhryzovať
hrýzť 1. zubami drobiť na kúsky, obyč. potravu • rozhrýzať • rozhryzovať: hryzie ovocie, chlieb; rozhrýza trpkú plánku • chrúmať • chrúpať (niečo krehké, tvrdé): kone chrúmali ovos • expr.: chrumkať • chrupkať (jemne): chrumká čerstvú žemľu • expr.: hryzkať • pohryzkávať • pochrumkávať (pomaly, jemne hrýzť) • expr.: rumádzgať • rumázgať • rumácať (hlasno hrýzť): kone rumázgali trávu • expr. murckať (o zajacoch) • žuť • žuvať (roztláčať zubami na kašu): žuje tvrdé mäso
2. zatínať do niečoho zubami, hryzadlami: hrýzť si pery • obhrýzať • ohrýzať (dookola): obhrýza si nechty • obžierať (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch): zajace obžierajú mladé stromčeky • hovor. žrať (o hmyze): vši ho žerú • štípať: blchy ma štípu
3. p. škrabať 4 4. p. trápiť
obhrýzať hryzením (dookola) odstraňovať povrch niečoho al. jeho časť; hryzením odstraňovať z povrchu niečo • obhryzovať • ohrýzať • ohryzovať: obhrýzať nechty; zver ohrýza mladé stromčeky • obžierať • zried. ožierať (žraním poškodzovať): kozy o(b)žierajú kríky • expr.: obžúvať • ožúvať (žuvaním poškodzovať): žiak obžúva ceruzku • objedať (o ľuďoch): objedá kosti, mäso z kostí • ohlodávať • hlodať: zajace ohlodávajú, hlodajú kôru stromčekov; pes hlodal kosť • expr. obsekávať (o myšiach): myši obsekávali vrecia • ozobávať (zobaním poškodzovať): vtáky ozobávali pupence stromov • zhrýzať (povrch niečoho)
obhrýzať p. obhrýzť
obhrýzť, -hryzie, -hryzú, -hrýzol dok. (čo) hryzením dookola odstrániť vrstvu al. časť z niečoho; hryzením dookola poškodiť: Trčia už iba skaly, ani čo by obhrýzol mäso a kosti zostali. (Kuk.); Z vrecka mu trčal pipasár s obhryzenou čutorkou. (Jes.); pren. Vetriská obhrýzli Starhrad i Likavu (Pláv.) porušili, poškodili, zničili;
nedok. obhrýzať, -a, -ajú, zried. i obhryzovať, -uje, -ujú
obhrýzať nedok. (obrízať, obhŕzaťi) čiast. strsl a zsl hryzením dookola odstraňovať povrch z niečoho al. niečo z povrchu: Pookrúcame tie struomčeki, abi íh zajáci ňeobrízaľi (Dol. Lehota DK); Koze obhŕzale ďeakú starinu, krovíke, trňine (Čelovce MK); listi obhrízat (Koniarovce TOP) F. čo tam puojďeš kosťi obhrízať?! (Ležiachov MAR) - iron. nechoď, kam ťa nepozvali (o nevítanom hosťovi)
obrízať p. obhrýzať
obhrýzť dk čo hryzením dookola odstrániť vrstvu al. časť z niečoho, poobhryzovať: ze swej matery prsty obhryzol (TURIEC 1580); w Zelenj cžtwrtok prjssla maczka pod fatentis krawu a wsseckj czeckj geg obhryzla (KRUPINA 1695); obhrýzať, obhryzovať ndk: admordeo: nakusugi, obhrýzám (WU 1750); ambedo: obgjdám, obhrjzugem, obžjrám; obrodo: obhryzugem, obhlodám, okolo hryzem (KS 1763); x. pren kdyby se (M. Luther) vprimne Pisma držal, byl by cele Pismo sem naležegjce citowal, ale kusuge a obhriza, gako diabel proťi Kristu (TP 1691) znevažuje, poškodzuje jeho zmysel