obhajoba -y -job ž. obhajovanie: nepovedať na svoju o-u ani slovo; o. dizertačnej práce;
obhajobný príd.: o-á reč
obhajoba -by -job ž. 1. (i pred kým, pred čím; proti čomu) ▶ uvádzanie, uvedenie dostatočných obranných argumentov, dôkazov za niekoho, za niečo, obhajovanie, zastávanie niekoho, niečoho, obrana niekoho, niečoho: o. práv národnostných menšín; o. záujmov zamestnancov; o. proti diskriminácii na základe náboženského vierovyznania; mediálna o. politika; povedať, uviesť niečo na svoju obhajobu; o. národného jazyka pred tými, ktorí ho používali, no začali ohovárať; pripomienky komisie pri obhajobe projektu 2. ▶ verejné zdôvodňovanie, zdôvodnenie významu a cieľa svojej práce zameranej na získanie kvalifikácie al. hodnosti, predloženej na oficiálne konanie, a informovanie o dosiahnutých výsledkoch, na základe čoho sa autorovi práce udelí titul: úspešná o. bakalárskej práce; záverečné obhajoby; predseda komisie pre obhajoby; oznam o obhajobách; dať si žiadosť o povolenie obhajoby; určiť čas a miesto konania obhajoby doktorandskej dizertačnej práce; vypracovať zápisnicu o obhajobe 3. práv. ▶ (v trestnom konaní) poskytovanie, poskytnutie potrebnej právnej pomoci obvinenému, obhajovanie jeho záujmov s dôrazom na dodržiavanie práv obvineného; uplatňovanie, uplatnenie práva obvineného tak, aby boli v konaní náležite a včas objasnené skutočnosti, ktoré obvineného zbavujú viny al. jeho vinu zmierňujú: vzdať sa obhajoby; porušenie, odopretie práva na obhajobu; dobré meno právnikovi urobila aj o. známeho poslanca; obhajca predniesol obhajobu a požiadal o miernejší trest; obvinený vo väzbe má nárok na právnu pomoc v rámci nevyhnutnej obhajoby počas trestného stíhania 4. iba sg. práv. ▶ jedna z procesných strán pred súdom, ktorá niekoho zastupuje, obhajuje v trestnom konaní, obhajca; op. obžaloba: o. predvolala ďalšieho svedka, uznávaného odborníka; o. predniesla záverečnú reč; o. vzniesla námietky; vyvrátiť argumenty obhajoby; súd zamietol žiadosť obhajoby, ktorá odporučila ukončiť proces 5. šport. ▶ opätovné získavanie, získanie predošlého (obyč. popredného) umiestnenia, titulu v súťaži: úspešná o. majstrovského titulu; stratiť šancu na obhajobu olympijského zlata; mužstvo sa usiluje o obhajobu minuloročného prvenstva v súťaži; hokejová dvadsiatka sa pripravuje na obhajobu vlaňajšieho bronzu 6. publ. ▶ opätovné získavanie, získanie postavenia na základe istých hodnotení, vo voľbách a pod.: nádeje členov kongresu na obhajobu svojich mandátov; o. prezidentského postu vo voľbách
obhajoba uvádzanie obranných dôvodov za niekoho, niečo • obrana: Čo poviete na svoju obhajobu, obranu?
obhajoba, -y, -job ž. uvádzanie, uvedenie dostatočných ochranných dôvodov za niekoho, za niečo, zastávanie, obraňovanie niekoho, niečoho; obranná reč, obranný spis: povedať, uviesť niečo na svoju o-u, úspešná, dobrá o.; napísať o-u niečoho; o. dizertačnej práce;
práv. obraňovanie obžalovaného pred súdom;
obhajobný príd.: o-á reč, o. spis
(jedna) obhajoba; (bez) obhajoby; (k) obhajobe; (vidím) obhajobu; (hej) obhajoba!; (o) obhajobe; (s) obhajobou;
(dve) obhajoby; (bez) obhajob; (k) obhajobám; (vidím) obhajoby; (hej) obhajoby!; (o) obhajobách; (s) obhajobami;