obetovanie -nia s. cirk. 1. ▶ (v katolíckych, pravoslávnych a staroorientálnych cirkvách) príprava obetných darov, chleba a vína, na eucharistickú modlitbu, prvá časť liturgie eucharistie (nasledujúcej po liturgii slova pri slávení svätej omše): bohoslužba obety, obete zahŕňa úkon obetovania, premenenia a prijímania 2. cirk. Obetovanie Pána ▶ (v rímskokatolíckej cirkvi) sviatok slávený 2. februára, spojený s posvätením hromničných sviec a s procesiou svetla, Hromnice ▷ ↗ i obetovať
obetovanie, -ia str. náb. časť omše, ofertórium