obetovať, -uje, -ujú nedok. i dok.
1. (čo za čo, za koho, pre čo, pre koho, komu, čomu) zriekať sa, zriecť sa, vzdať sa, vzdávať sa niečoho (obyč. v prospech niekoho al. niečoho al. za niečo): A za tichý kút chalupy obetuješ svet celý. (Sládk.) Desať rokov by som obetoval zo života. (Stod.)
● o. (svoj) život za niekoho, za niečo zomrieť, dať sa usmrtiť;
2. (čo na koho, na čo, komu, čomu, pre koho, pre čo) vynaložiť, vynakladať, venovať, dať, dávať: Niečo obetovali na volebný fond. (Heč.) Otcovi ťažko prišlo obetovať na syna. (Al.); o. niečomu, niekomu veľa voľného času, veľa námahy; On nemôže na večeru obetovať dve hodiny. (Tim.); o. celý svoj život vedie, vedeckým výskumom, práci pre národ;
3. (koho, čo) vydávať, vydať na záhubu: Vláda obetuje bez výčitiek svedomia státisíce ľudí na bojišti. (Zúb.); šach. o. strelca, pešiaka dať si ho vziať (s istým zámerom);
4. (koho, čo komu) zasľúbiť, zasvätiť: o. niekoho bohu predurčiť na kňazské povolanie;
5. náb. (koho, čo i bezpredm.) prinášať, priniesť, dávať, dať božstvu, bohu ako obeť; vykonať, vykonávať obetný obrad: Abrahám chcel obetovať svojho syna Izáka bohu na hranici. (Tomašč.)
6. arch. (čo komu) venovať, dedikovať: spisovateľ obetoval svoju knihu celému národu;
opak. obetúvať, -a, -ajú
|| obetovať sa
1. (za koho, za čo i bezprem.) prinášať, priniesť obeť, dobrovoľne podstúpiť, podstupovať niečo za niekoho, za niečo: o. sa za iného, o. sa za cudzie záujmy; Matka sa musí vždy obetovať. (Jes.)
2. (komu, čomu) obetavo, nezištne sa niečomu, niekomu venovať: o. sa práci, rodine, vlasti;
opak. obetúvať sa