Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

obetovať nedok. i dok.

1. náb. prinášať, priniesť ako obetu: o. omšu; o. utrpenie (Bohu); cirk. O-nie Pána kat. sviatok 2. februára, Hromnice

2. venovať, d(áv)ať na úkor seba: o. voľný čas deťom; o. na charitatívnu činnosť

3. vzd(áv)ať sa (výhod ap.) v prospech niečoho, zriekať sa, zriecť sa: o. dovolenku štúdiu; o. sa za cudzie záujmy;

opak. obetúvať -a

// obetovať sa venovať sa niečomu na úkor seba: o. sa práci, rodine

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
obetovať ‑uje ‑ujú nedok. i dok.; obetovať sa

obetovanie -nia s. cirk. 1. ▶ (v katolíckych, pravoslávnych a staroorientálnych cirkvách) príprava obetných darov, chleba a vína, na eucharistickú modlitbu, prvá časť liturgie eucharistie (nasledujúcej po liturgii slova pri slávení svätej omše): bohoslužba obety, obete zahŕňa úkon obetovania, premenenia a prijímania
2. cirk. Obetovanie Pána ▶ (v rímskokatolíckej cirkvi) sviatok slávený 2. februára, spojený s posvätením hromničných sviec a s procesiou svetla, Hromnice
▷ ↗ i obetovať


obetovať sa -tuje sa -tujú sa -tuj sa! -toval sa -tujúc sa -tujúci sa -tovaný -tovanie sa nedok. i dok. 1. (za koho, za čo; pre koho, pre čo; ø; komu, čomu) ▶ konať, vykonať niečo nezištne v prospech druhého a na úkor seba, venovať sa niekomu, niečomu na úkor svojich potrieb; dobrovoľne sa zriekať, zrieknuť, vzdávať sa, vzdať sa obyč. niečoho cenného, významného v prospech niekoho, niečoho: o. sa za vlasť, za slobodu; o. sa za cudzie záujmy; o. sa za iného v stave najvyššieho ohrozenia; obetovala sa pre svojho manžela a deti; obetovali sa, aby ju zachránili; bude sa musieť o. pre mužstvo, pre dobro celku; doteraz sa obetovala rodine, teraz chce konečne žiť svoj život; naplno sa obetovali deťom; ona sa, samozrejme, ochotne obetuje, bude sa aj naďalej starať o dcéru; Mal som vtedy päť rokov a v mojom vedomí ostala spomienka na deda nerozlučne spojená s predstavou obete: on sa obetoval, aby som ja mohol ostať nažive. [A. Marenčin]
2. hovor., trochu žart.robiť, urobiť niečo, čo sa iným nechce: obetoval sa a išiel na nákup; Uršuľa sa obetovala a sadla si vedľa šoféra. [R. Sloboda]; Musím sa obetovať a zjesť aj tvoju večeru. [J. Kot]; Keď napríklad Vrbinka zúri, chalani sa obetujú a povedia, že dvere na skrini sa nedajú otvoriť. [K. Jarunková]
opak. obetúvať sa, obetovávať sa -va sa -vajú sa -val sa: obetúva sa pre školu; v rodine sa obetovávame jeden pre druhého


obetovať -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovaný -tovanie nedok. i dok. 1. náb. (čo, koho (za čo); komu, čomu) ▶ vykonávať, vykonať obetný obrad, prinášať, priniesť božstvu, bohu al. Bohu niečo, niekoho ako dar na vyjadrenie vďaky, úcty, prosby al. na zmierenie, odprosenie: o. zvieratá, prvotiny z úrody; Abrahám bol ochotný o. Bohu svojho syna Izáka; postavil oltár a obetoval krvavé, pokojné a zápalné obety; prví kresťania odmietali o. bohom, božstvám, modlám, cisárovi; obetovanie detí pohanskému bohu Molochovi; Kristus obetoval seba samého za spásu sveta; kňaz obetuje chlieb a víno na pamiatku Ježiša Krista
2. náb. (čo, zried. koho (za koho, za čo; komu)) ▶ prinášať, priniesť, prednášať, predniesť Bohu niečo ako obetu, dar na istý úmysel, na posvätenie a pod.: o. svätú omšu za zosnulých, za farnosť, za zdravie a pomoc; o. dobré, kajúce skutky za duše v očistci; všetko svoje utrpenie obetovala za mužovo obrátenie; veriaci denne obetujú za pápeža modlitbu posvätného ruženca; celý svoj život obetoval Bohu zasvätil, venoval; pri sviatosti krstu rodičia obetujú svoje dieťa nebeskému Otcovi zasväcujú
3. (čo (komu, čomu; pre koho, pre čo; na koho, na čo; za koho, za čo; v prospech koho, v prospech čoho)) ▶ dobrovoľne sa zriekať, zriecť, vzdávať sa, vzdať sa niečoho obyč. cenného, významného v prospech niekoho, niečoho, často na úkor niečoho iného al. seba: o. vlastné pohodlie, kariéru, slobodu v prospech svojich blížnych; o. pol dňa na upratovanie; o. časť územia v záujme zachovania mieru; o. život dobrovoľne sa dať usmrtiť, zomrieť pre niekoho, pre niečo; práci obetoval najlepšie roky svojho života; je schopná o. nemalé sumy za oblečenie; Čo všetko je ochotný obetovať muž pre lásku milovanej ženy. [InZ 2002]
4. ((čo) na čo) ▶ dávať, dať, venovať obyč. finančnú podporu: o. na kostol; na boj proti rakovine obetoval nemalé sumy peňazí; pri príležitosti krstu obetovali na cirkev 100 eur
5. (koho, čo) ▶ vydávať, vydať niečí život v prospech niečoho, s istým zámerom: v bitke obetoval celé vojsko; Všetkých sme obetovali, nik ich nechcel ani za otrokov. [I. Izakovič]; Obetujú aj Ondreja, aby nevyzradil, kde je poklad ukrytý. [M. Húževka]
6. (koho, čo (čomu; na čo)) ▶ nechávať si, nechať si niekoho, niečo vziať, pripúšťať, pripustiť jeho ujmu, používať, použiť niekoho, niečo na istý účel aj za cenu ochudobnenia sa: potrestala sa sama, lebo obetovala svoje deti vlastnej kariére; obetujeme dovolenku kurzu anglického jazyka; obetovala celú rodinu, len aby sa stala prvou dámou; o. pešiaka, strelca (v šachu) vzdávať sa, vzdať sa figúrky s cieľom získať nejakú výhodu; Kvalitné mužstvá s dobre prepracovanou organizáciou hry nezvyknú obetovať hráča na osobné krytie. [Sme 1996]
fraz. obetovať niečo na oltár/na oltári vedy/úspechu/pokroku/vlasti/národa vzdávať sa, vzdať sa, zriekať sa, zrieknuť sa niečoho v prospech niečoho iného
opak. obetúvať, obetovávať -va -vajú -val: Na veľkom oltári obetúvajú Chaldejci pri výročnej slávnosti okrem zvierat niekedy aj tisíc talentov kadidla. [V. Zamarovský]; Prvé obilie obetovávali bohu úrody, aby im doprial dostatok aj v budúcom vegetačnom období. [HR 2001]

obetovať 1. dať na úkor seba, priniesť ako obetu • arch. žertvovať: svoje srdce obetoval, žertvoval národuarch. požertvovať (dať za obeť) • kniž. zastar. obecať: majetok obecal mestuodovzdaťoddať: všetky svoje sily odovzdal, oddal výskumukniž.: zasvätiťposvätiť: zasvätiť život práci, posvätiť život vedekniž. zasľúbiť: zasľúbili syna Bohuzriecť sazrieknuť sa (dať v prospech iného): zriekne sa voľného času v prospech verejnej činnosti

2. dať k dispozícii (v prospech niečoho) • venovať: obetoval, venoval dielu veľa námahydarovať (dať ako dar): na zbierku daroval 1000 Skposkytnúťvynaložiť: poskytnúť niekomu svoj voľný čas; vynaložiť čas, peniaze na niečohovor.: oferovaťreskírovať: veľa oferoval na synove štúdiározdať (nezištne dať): všetko, čo mal, rozdal iným


odovzdať 1. povinne dať • odviesť: zbraň museli odovzdať; zisk, dane odovzdali štátupoodovzdávaťpoodvádzať (postupne, viac vecí)

2. dať natrvalo niekomu al. dať do správy, ochrany a pod. • prenechať: odovzdať, prenechať dedičom pozostalosťpostúpiť: postúpil bratovi všetky výhodyobetovaťoddať (odovzdať často na úkor seba): obetovať sily verejnému blahu; voliči mu oddali svoje hlasy, oddať niekomu mocvydať: vydali ho súdupoodovzdávaťpoprenechávaťpooddávaťpovydávať (postupne, viac vecí, osôb)

3. dať ako sprostredkovateľ • tlmočiťoddať: odovzdali, tlmočili nám pozdravy známych; odkaz nám oddalipostúpiť: spisy, list treba postúpiť ďalejdoručiť (odovzdať adresátovi) • poodovzdávaťpooddávať (postupne, viac vecí)


venovať 1. dať na znak úcty • kniž. dedikovať: autor venoval, dedikoval knihu svojej ženepripísať: dielo pripísal matke

2. dať k dispozícii (v prospech niečoho) • poskytnúťvynaložiť: venoval, poskytol mu pomoc; vynaložiť veľa času na štúdiumzasvätiťobetovať (venovať veľa času niekomu, niečomu): zasvätil život vede; obetovala všetok čas deťomhovor.: oferovaťreskírovaťkniž. zastar. obecať: oferoval, obecal mu celý majetok; reskíroval veľa peňazí na dovolenkuvložiť: vložil svoj um do literatúry

3. p. obdarovať, darovať


zasvätiť 1. vysvätením určiť (Bohu, svätým) al. určiť niekomu vôbec; dať z vyšších pohnútok • obetovať: chrám zasvätený, obetovaný Panne Márii; život zasvätila, obetovala rodineposvätiť: voľný čas posvätiť umeniuvenovaťkniž. zastar. obecať: dielo venovať pamiatke národného hrdinupren. upísať: všetok čas upísať športu

2. podrobne, dôkladne niečo niekomu porozprávať o niečom • oboznámiť (niekoho s niečím): zasvätiť priateľa do svojich plánov, oboznámiť ho s nimiinformovať (podať základné fakty o niečom): informovať o stave chorého

3. porov. oslavovať 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

obetovať, -uje, -ujú nedok. i dok.

1. (čo za čo, za koho, pre čo, pre koho, komu, čomu) zriekať sa, zriecť sa, vzdať sa, vzdávať sa niečoho (obyč. v prospech niekoho al. niečoho al. za niečo): A za tichý kút chalupy obetuješ svet celý. (Sládk.) Desať rokov by som obetoval zo života. (Stod.)

o. (svoj) život za niekoho, za niečo zomrieť, dať sa usmrtiť;

2. (čo na koho, na čo, komu, čomu, pre koho, pre čo) vynaložiť, vynakladať, venovať, dať, dávať: Niečo obetovali na volebný fond. (Heč.) Otcovi ťažko prišlo obetovať na syna. (Al.); o. niečomu, niekomu veľa voľného času, veľa námahy; On nemôže na večeru obetovať dve hodiny. (Tim.); o. celý svoj život vedie, vedeckým výskumom, práci pre národ;

3. (koho, čo) vydávať, vydať na záhubu: Vláda obetuje bez výčitiek svedomia státisíce ľudí na bojišti. (Zúb.); šach. o. strelca, pešiaka dať si ho vziať (s istým zámerom);

4. (koho, čo komu) zasľúbiť, zasvätiť: o. niekoho bohu predurčiť na kňazské povolanie;

5. náb. (koho, čo i bezpredm.) prinášať, priniesť, dávať, dať božstvu, bohu ako obeť; vykonať, vykonávať obetný obrad: Abrahám chcel obetovať svojho syna Izáka bohu na hranici. (Tomašč.)

6. arch. (čo komu) venovať, dedikovať: spisovateľ obetoval svoju knihu celému národu;

opak. obetúvať, -a, -ajú

|| obetovať sa

1. (za koho, za čo i bezprem.) prinášať, priniesť obeť, dobrovoľne podstúpiť, podstupovať niečo za niekoho, za niečo: o. sa za iného, o. sa za cudzie záujmy; Matka sa musí vždy obetovať. (Jes.)

2. (komu, čomu) obetavo, nezištne sa niečomu, niekomu venovať: o. sa práci, rodine, vlasti;

opak. obetúvať sa

Morfologický analyzátor

obetovať dokonavé alebo nedokonavé sloveso
(ja) obetujem VKjsa+; (ty) obetuješ VKjsb+; (on, ona, ono) obetuje VKjsc+; (my) obetujeme VKjpa+; (vy) obetujete VKjpb+; (oni, ony) obetujú VKjpc+;

(ja som, ty si, on) obetoval VLjsam+; (ona) obetovala VLjsaf+; (ono) obetovalo VLjsan+; (oni, ony) obetovali VLjpah+;
(ty) obetuj! VMjsb+; (my) obetujme! VMjpa+; (vy) obetujte! VMjpb+;
(nejako) obetujúc VHj+;
obetowať obetowať

Zvukové nahrávky niektorých slov

obetovať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor