obetovať nedok. i dok.
1. náb. prinášať, priniesť ako obetu: o. omšu; o. utrpenie (Bohu); cirk. O-nie Pána kat. sviatok 2. februára, Hromnice
2. venovať, d(áv)ať na úkor seba: o. voľný čas deťom; o. na charitatívnu činnosť
3. vzd(áv)ať sa (výhod ap.) v prospech niečoho, zriekať sa, zriecť sa: o. dovolenku štúdiu; o. sa za cudzie záujmy;
opak. obetúvať -a
// obetovať sa venovať sa niečomu na úkor seba: o. sa práci, rodine
obetovať 1. dať na úkor seba, priniesť ako obetu • arch. žertvovať: svoje srdce obetoval, žertvoval národu • arch. požertvovať (dať za obeť) • kniž. zastar. obecať: majetok obecal mestu • odovzdať • oddať: všetky svoje sily odovzdal, oddal výskumu • kniž.: zasvätiť • posvätiť: zasvätiť život práci, posvätiť život vede • kniž. zasľúbiť: zasľúbili syna Bohu • zriecť sa • zrieknuť sa (dať v prospech iného): zriekne sa voľného času v prospech verejnej činnosti
2. dať k dispozícii (v prospech niečoho) • venovať: obetoval, venoval dielu veľa námahy • darovať (dať ako dar): na zbierku daroval 1000 Sk • poskytnúť • vynaložiť: poskytnúť niekomu svoj voľný čas; vynaložiť čas, peniaze na niečo • hovor.: oferovať • reskírovať: veľa oferoval na synove štúdiá • rozdať (nezištne dať): všetko, čo mal, rozdal iným
odovzdať 1. povinne dať • odviesť: zbraň museli odovzdať; zisk, dane odovzdali štátu • poodovzdávať • poodvádzať (postupne, viac vecí)
2. dať natrvalo niekomu al. dať do správy, ochrany a pod. • prenechať: odovzdať, prenechať dedičom pozostalosť • postúpiť: postúpil bratovi všetky výhody • obetovať • oddať (odovzdať často na úkor seba): obetovať sily verejnému blahu; voliči mu oddali svoje hlasy, oddať niekomu moc • vydať: vydali ho súdu • poodovzdávať • poprenechávať • pooddávať • povydávať (postupne, viac vecí, osôb)
3. dať ako sprostredkovateľ • tlmočiť • oddať: odovzdali, tlmočili nám pozdravy známych; odkaz nám oddali • postúpiť: spisy, list treba postúpiť ďalej • doručiť (odovzdať adresátovi) • poodovzdávať • pooddávať (postupne, viac vecí)
venovať 1. dať na znak úcty • kniž. dedikovať: autor venoval, dedikoval knihu svojej žene • pripísať: dielo pripísal matke
2. dať k dispozícii (v prospech niečoho) • poskytnúť • vynaložiť: venoval, poskytol mu pomoc; vynaložiť veľa času na štúdium • zasvätiť • obetovať (venovať veľa času niekomu, niečomu): zasvätil život vede; obetovala všetok čas deťom • hovor.: oferovať • reskírovať • kniž. zastar. obecať: oferoval, obecal mu celý majetok; reskíroval veľa peňazí na dovolenku • vložiť: vložil svoj um do literatúry
3. p. obdarovať, darovať
zasvätiť 1. vysvätením určiť (Bohu, svätým) al. určiť niekomu vôbec; dať z vyšších pohnútok • obetovať: chrám zasvätený, obetovaný Panne Márii; život zasvätila, obetovala rodine • posvätiť: voľný čas posvätiť umeniu • venovať • kniž. zastar. obecať: dielo venovať pamiatke národného hrdinu • pren. upísať: všetok čas upísať športu
2. podrobne, dôkladne niečo niekomu porozprávať o niečom • oboznámiť (niekoho s niečím): zasvätiť priateľa do svojich plánov, oboznámiť ho s nimi • informovať (podať základné fakty o niečom): informovať o stave chorého
3. porov. oslavovať 1
obetovať, -uje, -ujú nedok. i dok.
1. (čo za čo, za koho, pre čo, pre koho, komu, čomu) zriekať sa, zriecť sa, vzdať sa, vzdávať sa niečoho (obyč. v prospech niekoho al. niečoho al. za niečo): A za tichý kút chalupy obetuješ svet celý. (Sládk.) Desať rokov by som obetoval zo života. (Stod.)
● o. (svoj) život za niekoho, za niečo zomrieť, dať sa usmrtiť;
2. (čo na koho, na čo, komu, čomu, pre koho, pre čo) vynaložiť, vynakladať, venovať, dať, dávať: Niečo obetovali na volebný fond. (Heč.) Otcovi ťažko prišlo obetovať na syna. (Al.); o. niečomu, niekomu veľa voľného času, veľa námahy; On nemôže na večeru obetovať dve hodiny. (Tim.); o. celý svoj život vedie, vedeckým výskumom, práci pre národ;
3. (koho, čo) vydávať, vydať na záhubu: Vláda obetuje bez výčitiek svedomia státisíce ľudí na bojišti. (Zúb.); šach. o. strelca, pešiaka dať si ho vziať (s istým zámerom);
4. (koho, čo komu) zasľúbiť, zasvätiť: o. niekoho bohu predurčiť na kňazské povolanie;
5. náb. (koho, čo i bezpredm.) prinášať, priniesť, dávať, dať božstvu, bohu ako obeť; vykonať, vykonávať obetný obrad: Abrahám chcel obetovať svojho syna Izáka bohu na hranici. (Tomašč.)
6. arch. (čo komu) venovať, dedikovať: spisovateľ obetoval svoju knihu celému národu;
opak. obetúvať, -a, -ajú
|| obetovať sa
1. (za koho, za čo i bezprem.) prinášať, priniesť obeť, dobrovoľne podstúpiť, podstupovať niečo za niekoho, za niečo: o. sa za iného, o. sa za cudzie záujmy; Matka sa musí vždy obetovať. (Jes.)
2. (komu, čomu) obetavo, nezištne sa niečomu, niekomu venovať: o. sa práci, rodine, vlasti;
opak. obetúvať sa