obetavý príd. ochotný prinášať obete; svedčiaci o tejto ochote, nezištný: o-á matka; o. čin, o. výkon;
obetavo prísl.: o. pracovať;
obetavosť -i ž.
obetavo 2. st. -vejšie prísl. 1. ▶ so zrieknutím sa niečoho v prospech niekoho iného, s ochotou prinášať obete; obetavým, nezištným, nesebeckým spôsobom, nezištne, nesebecky: o. pomáhať rodičom; o. sa starať o chorú matku; o. sa venovať výchove detí; o. bojovať s niekoľkodňovým požiarom; o. vykonávať svoje povinnosti; prácu robili veľmi o. a nezištne; o. sa vrhol do rozvodnenej rieky, aby zachránil topiacu sa ženu; Kým niektorým panovníkom verne a obetavo slúžil, iným sa vzpieral. [VNK 2010] 2. ▶ (v športe) s veľkým úsilím, bojovnosťou a odvahou, bez obáv z možných negatívnych následkov: hráči o. bojujú o účasť na šampionáte; v druhej tretine mužstvo hralo obetavejšie a taktickejšie; Hoci sa hráčka zranila, stretnutie obetavo dohrala. [Sme 1993]; Hostia obetavo bránili a telom zastavili 41 striel súpera. [HN 2010]
obetavý príd.
1. ktorý je ochotný sa niečoho cenného, obyč. v prospech niekoho al. niečoho, nezištne konajúci: o. človek, o. organizátor, bojovník; o-á láska;
2. nežistne vykonaný, vykonávaný, obyč. v prospech niekoho al. niečoho, spojený so zrieknutím sa niečoho: o-á práca; o. výkon napr. v športe;
obetavo prísl.: o. niekomu pomáhať, o. pracovať, bojovať;
obetavosť, -ti ž.