Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

obrať oberie oberú obratý/obraný dok.

1. (trhaním) odstrániť z povrchu (stromu, rastliny), pooberať: o. čerešne, rajčiny; o. mäso z kosti

2. zbaviť niečoho (obyč. ovocia): o. jabloň; o. kosť

3. okradnúť, olúpiť, oplieť: o. niekoho o peniaze, o česť, o pokoj;

nedok. oberať: o-né ovocie, op. trasené

oberať -rá -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok.

oberať sa -rá sa -rajú sa -raj sa! -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie sa nedok.

česať češe češú češ! česal češúc/česajúc češúci/česajúci česaný česanie nedok. 1. (koho; komu čo) ▶ hrebeňom, kefou uhládzať niekomu vlasy, chlpy, parochňu a pod.: č. dievča, matku; dievčatko češe vlasy bábike; ranné česanie; pri česaní dcéru kvákala
2. (čo (komu)) ▶ upravovať, tvarovať vlasy do účesu: č. vlasy dohora, do chvosta; č. si pútec, drdol; vlasy česané nazad, nahor, nabok; súťaž v česaní; platiť za česanie a strihanie; Svetoznámy kaderník česal najpomazanejšie hlavy amerického filmového priemyslu. [Pc 1998]
3. (čo; čomu čo) ▶ česákom, kefou čistiť srsť zvierat: č. psa; č. koňovi hrivu; dlhosrsté mačky potrebujú častejšie česanie; Rád som Hamana česal a potom obzeral, ako sa mu leskne zlatohnedá srsť na bokoch. [M. Dzvoník]
4. (čo; čo na čom) ▶ vyrovnávať, uhládzať textilné vlákna: č. strapce na koberci, na prikrývke; č. chlpy na čiapke; č. prstami veľký brmbolec
5. textil. (čo) ▶ čistiť, uhládzať, vyrovnávať bavlnu, ľan, vlnu a pod. v procese výroby priadze: č. konope; Domina sušila ľan na kosienke, trepala, česala, priadla. [L. Ťažký]
6. textil. (čo) ▶ upravovať najmä vlnené a bavlnené látky, aby získali chlpatý povrch: stroj češe bavlnenú látku
7. expr. (čo) ▶ (obyč. o vetre) narážať do niečoho, prenikať niečím, trhať, prefukovať; syn. kmásať: Vietor češe suchej trávy ostrú šticu. [M. Rúfus]; Vlny obmývajú opustený ostrov a vietor češe konáre paliem. [V. Bednár]; Kone si chvost nechali česať vetrom. [H. Ponická]
8. expr. zastar. (koho, čo) ▶ údermi spôsobovať telesnú bolesť, biť, udierať, šľahať: česal dieťa pre každú maličkosť
9. expr. zastar. (koho) ▶ útočiť, dorážať na niekoho rečou: recenzent ho česal bez milosti ostro kritizoval; česali ju pre maličkosti ohovárali; Bol krížom navštevovaný i krížovou paľbou česaný. [Inet 2003]
10. správ. ▶ zberať, oberať: č. chmeľ, správ. zberať chmeľ
▷ opak. česávať -va -vajú -val; dok. k 1 – 6 ↗ učesať, k 3, 5, 6 ↗ očesať, k 8, 9 ↗ sčesať

oberaný -ná -né príd. ▶ (o ovocných plodoch) ktorý sa získava trhaním priamo zo stromu al. kra; op. padaný: ručne oberané hrozno; predávať oberané i padané jablká ▷ ↗ i oberať

oberať -rá -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok. 1. (čo (z čoho)) ▶ trhaním, bratím oddeľovať, odstraňovať niečo z niečoho (obyč. listy, kvety, plody z rastliny, zo stromu al. kra), zbierať, trhať: o. hrozno, jablká, slivky, marhule, čerešne; o. jahody, maliny, paradajky, uhorky; plody sa zo stromu oberajú ešte tvrdé a ukladajú sa do debničiek; ovocie oberala do košíka; Prekročí záhonček, zostane pri kríčkoch, oberá z nich zvädnuté lístie a odkladá do zástery. [I. Habaj]
2. (čo (od čoho)) ▶ trhaním, bratím, odoberaním zbavovať strom, rastlinu obyč. plodov: stromy v sade nemá kto o.; jablone sa zvyčajne oberajú na jeseň
3. (čo (z čoho/od čoho)) ▶ oddeľovať, odstraňovať niečo z povrchu niečoho, obyč. po malých kúskoch: oberá sestre vlasy z kabáta; nožíkom oberal mäso z kostí, od kostí
4. (čo (od čoho)) ▶ zbavovať niečo niečoho odoberaním z povrchu: o. kefu od vlasov; oberal si ponožky od bodliakov; o. kostičky kuraťa; Sedím uprostred rodiny za sviatočným stolom, chlípeme kapustnicu, oberáme kapra. [Š. Žáry] oddeľujeme mäso od kostí
5. (koho, čo o čo) ▶ neoprávnene brať niekomu niečo, pripravovať niekoho o niečo materiálne, často nečestným spôsobom al. násilím; syn. okrádať: o. ľudí o peniaze, o majetok, o zárobok; oberal ich o všetko, čo mali; Ekonomická kriminalita oberá štát ročne o desiatky miliárd korún. [HN 2005]; Hráčstvo oberá rodinu často o úspory alebo iný majetok a vedie k rozvodom. [Týž 2009]
6. trochu expr. (koho, čo o čo, o koho) ▶ spôsobovať, zapríčiňovať niekomu stratu niečoho, niekoho, pripravovať o niekoho, o niečo (obyč. cenné, hodnotné, dôležité), ukracovať niekoho o niečo: o. pracovníkov o čas, o energiu, o nádej, o ilúzie, o pokoj, o súkromie; neoberať občanov o právo, možnosť rozhodovať; strach ho oberá o zdravý rozum; nechcela o. svoje dieťa o radosť zo života a o nových kamarátov; o. súpera o loptu; niektoré lieky oberajú telo o vitamín C; Mäkký trávnik vystriedala dlažba, farebné okná oberali slnečné lúče o silu. [E. Dzvoník]
▷ dok. ↗ obrať

oberať sa -rá sa -rajú sa (ne)oberaj sa! -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie nedok. trochu expr. (o čo, o koho) ▶ pripravovať sa, ukracovať sa o niečo, o niekoho al. dávať sa niečím, niekým pripraviť o niečo cenné, dôležité, významné: o. sa o spánok, o voľný čas, o zážitky; o. sa o možnosť študovať; oberá sa o najkrajšie chvíle; svojím správaním sa len oberáš o priateľov; televízie sa často oberajú o divákov; hráči sa zbytočne oberajú o energiu nepresnými prihrávkami; Často vidíte ohrozenie aj tam, kde nie je, a oberáte sa o šťastie v láske a medziľudských vzťahoch. [VNK 2000] ▷ dok. ↗ obrať sa

obrať oberie oberú ober! obral oberúc obraný/obratý obranie/obratie dok. 1. (čo (z čoho)) ▶ trhaním, bratím oddeliť, odstrániť niečo z niečoho (obyč. listy, kvety, plody z rastliny, zo stromu al. kra), pooberať, otrhať: o. fazuľu, paradajky, čerešne, ríbezle; o. jesennú úrodu hrušiek; o. suché kvety, listy z muškátu; v modranských vinohradoch obrali prvé hrozno; obraté ovocie treba chrániť pred slnečnými lúčmi; V pondelok už prídem s putničkou a dáme sa do toho. Uvidíš, raz-dva [hrozno] oberieme. [V. Šikula]
2. (čo (od čoho)) ▶ trhaním, bratím, odoberaním zbaviť strom, rastlinu obyč. plodov: o. jabloň, slivku; do večera oberú všetky stromy v záhrade
3. (čo (z čoho; od čoho)) ▶ oddeliť, odstrániť niečo z povrchu niečoho, obyč. po malých kúskoch: o. z deky psie chlpy; o. vlasy zo svetra; uvarené mäso oberieme od kostí a pokrájame
4. (čo (od čoho)) ▶ zbaviť niečo niečoho odobraním z povrchu: gril v zadnej časti záhrady treba o. od pavučín; vianočnú jedličku oberieme až po Novom roku; pred kúpaním najprv psa oberieme od lístia, bodliakov a halúzok
5. (koho, čo o čo) ▶ neoprávnene vziať niekomu niečo, pripraviť niekoho o niečo materiálne, často nečestným spôsobom al. násilím; syn. okradnúť, olúpiť: o. dovolenkárov o batožinu, o doklady; o. kamaráta v kartách (o peniaze); bol to len trik, ako o. ľudí o úspory; námorníkov prepadli piráti, obrali ich o celý náklad; firmu podvodne obrali o desaťtisíce eur; Chalani ma obrali o tričko, o čapicu, tenisky a o spiatočný lístok na propeler. [J. Satinský]; Svojej sestre vyčítal, že ho o všetko obrali, okradli ho o rodičovský podiel na dome. [VNK 2000]
6. trochu expr. (koho, čo o koho, o čo) ▶ spôsobiť, zapríčiniť niekomu stratu niečoho, niekoho, pripraviť o niekoho, o niečo (obyč. cenné, hodnotné, dôležité), ukrátiť niekoho o niečo, vziať: o. matku o pokoj, o radosť, o šťastie, o ilúziu; ťažký úraz ho obral o zdravie; osud ju v mladom veku obral o rodičov; prepáčte, že som vás obrala o čas; o. súpera o loptu; rozhodca nás obral o gól; škoda by bolo o. reč o nárečové prvky; ťažký život bez muža ju za vojny obral o sily; Väzenie vás obralo o niekoľko rokov života. [R. Dobiáš]; [Úprava] oberie pôvodné dielo o nezopakovateľnú melódiu, o tisíce nevysloviteľných vecí medzi básňou a čitateľom. [H. Ponická]
◘ fraz. obrať niekoho o poslednú košeľu/o posledné nohavice/gate vziať niekomu všetko (materiálne); zastaráv. obrať pannu/dievča o veniec pripraviť dievča o panenstvo (čo preň znamenalo hanbu)
▷ nedok. ↗ oberať

obrať sa oberie sa oberú sa (ne)ober sa! obral sa oberúc sa obraný/obratý obranie sa/obratie sa dok. expr. (o čo, o koho) ▶ pripraviť sa, ukrátiť sa o niečo, o niekoho al. dať sa niečím, niekým pripraviť o niečo cenné, dôležité, významné: o. sa o úspech, o víťazstvo; neoberme sa o príjemné chvíle s rodinou; ak deti nájdu darčeky skôr, oberú sa o vianočné prekvapenie; sám sa obral o možnosť vyjadriť, povedať svoj názor; zbytočne sa obrali o čas, o spánok; niektoré firmy sa samy oberú o svojich klientov; Nehrali sme zle, ale nerozhodnosťou našej obrany sme sa obrali o lepší výsledok. [Sme 1999] ▷ nedok. ↗ oberať sa

oberať, -á, -ajú nedok.

1. (čo) odtrhávať plody, ovocie; zbavovať (strom) ovocia: o. jablká, hrozno, hrach, papriku; o. hrušku, jabloň;

2. (čo; čo, koho z čoho) odstraňovať, oddeľovať z povrchu: Oberal si (papagáj) všice. (Taj.) Drozd pokojne oberal práve odpadnutú mrkvu (Taj.) obzobával. To je šipľavá robota, ako keď šalát oberáš z húseníc. (Kuk.)

3. expr. (koho o čo) pripravovať niekoho o niečo, brať niekomu niečo, okrádať; zdierať, vykorisťovať: Vychádza na zboj a oberá každého. (Fel.); o. niekoho o majetok, o peniaze; pren. o. niekoho o šťastie, o pokoj zbavovať šťastia, pokoja;

dok. obrať

|| oberať sa¹

1. (bezpredm.) i z čoho odstraňovať si, oddeľovať si niečo z povrchu: Sliepky sa oberali ako pred dažďom. (Kuk.)

2. expr. (o čo) pripravovať sa o niečo, okrádať sa o niečo, zbavovať sa niečoho: Dievča oberalo sa o dni najkrajšej mladosti. (Ráz.);

dok. obrať sa

oberať sa², -á, -ajú nedok. kniž. zastar. (čím) zaoberať sa, zapodievať sa: S mŕtvymi mŕtvy nech sa oberá. (Skádk.) A ja sa oberám svetskými myšlienkami. (Kuk.)

obrať, oberie, oberú, obral, obraný/obratý dok.

1. (čo) poodtrhávať ovocie, plody zo stromu, z plodiny: o. jablká, orechy, papriku; o. hrušku;

2. (čo, koho z čoho) odstrániť, sňať z povrchu; pooberať: o. mäso z kostí; Nože ma ober z týchto červíkov. (Dobš.)

3. (koho, čo o čo) okradnúť, olúpiť; zbaviť niečoho: o. niekoho o peniaze, o majetok, o česť; Zbojníci nás obrali. (J. Chal.); o. vedu o nové zásadné poznatky (Karv.);

nedok. oberať

|| oberať sa zastar. (čím) nabrať, nachytať na seba; pren. Múdrosťou sa obrala Frndolína v tých Košiciach. (Záb.)

oberať sa² nedok. čiast. strsl zaoberať sa, zapodievať sa: Čo sa buďem s takou ľedačinou oberať?! (Mošovce MAR); Ja sa takíma vecma ňeoberám (V. Čausa PDZ); Oberau̯ sa zo zbojstvom (Detva ZVO)

oberať¹ i obierať¹ nedok.
1. csl odtŕhať úžitkové časti (ovocie, kvety) zo stromu, kríka al. rastliny, zberať: Aľe sa dobre oberalo, ňepadalo hrozno velmo (Podlužany LVI); Aj son šípke oberala, trnke, šakovuo (Lešť MK); Šefran mav takí žltí kvet, to sa oberalo (V. Maňa VRB); Ket prišla oberačka, išlo obírad hrózni vádz oberáčóf (Vinosady MOD); Treba mi obirac fizolu, bo je uš suha (Spiš. Štvrtok LVO); oberaď hrach (Necpaly MAR); rášťepon oberaťi ovocej (Turíčky LUČ); obírat strešňe (Mokrý Háj SKA); trnki obírat (Stupava BRA); buab oberač (Kameňany REV); jabluka obirac (Spiš. Podhradie LVO); oberaťi ručňe, oberaťi rášťepon (Ozdín LUČ)
2. odstraňovať niečo z niečoho: Sipňem na ťeba dačuo, buďež mať čuo zo sebe oberať! (Pribiš DK); Starejší začau̯ oberaťi tie mädouňíčke (zo svadobného stromčeka) a rozdávau̯ takin, kerí maľi ďeťi (Lišov KRU); Kec ca povázalo, zase sa obírali také vírostki (z viniča) (Ardanovce HLO)
3. zbavovať niekoho al. niečo niečoho (nepotrebných častí, špiny a pod.); čistiť od niečoho, preberať: Nachitajú sa na ťeba pichliače a gdo ťa buďe s ňíh oberaťi?! (Návojovce TOP); Oberáme krúpi, je v ňíh moc kúkoľa (Mošovce MAR); Máme obiérať priékopu pred domom (Kubrica TRČ); Fazulu obírad v zime, perié drápat, také veci sa porobili z dzetma pri stole (Hrnčiarovce n. Par. TRN); Dakedi obiraľi zarno na śace (Dl. Lúka BAR)
L. črevá oberať (V. Straciny MK) - odstraňovať z nich sadlo; obírad grumbír (Brodské SKA) - čistiť na jar zemiaky od klíkov; oberať stromček (Zázrivá DK) - zbavovať vianočný stromček ozdôb
4. csl, miest. zried. (niekoho o niečo, z niečoho) pripravovať o niečo, okrádať: Aj tá krčmárka oberá chlapou s peňazí (Benice MAR); Vi už ľen obieráťe ťíh roďičí o peňiaze! (Čičmany ŽIL); Na Krvaví_hostincoch, tam (zbojníci pocestných) obiérali (Bučany HLO); obiradz o majetek (Smižany SNV)
5. jor vyberať z väčšieho množstva (pri kúpe): Dľho si si oberau̯ tie hábi, aľe si si veru ňeobrau̯ peknie (Dol. Lehota DK); oberávať opak. k 1-3: Agáčovej kved zme oberávale (Čelovce MK); Obírávat sa chodilo vaččinu na celí den (Pata ŠAĽ)

oberať², oberať sa¹ i obierať sa¹ nedok. or, vzvol, zgem, čiast. strenč a vsl hnisať: Paľec si na muosku skľknú a teraz mu oberá (Dol. Lehota DK); Oberá mi ruka (Habovka TRS); Začal mi maličeg oberac (Makov ČAD); Angela si zabodla tŕn do päti a veru sa héj začala obierac (Brvnište PB); Rana śe mu obiera (Žakarovce GEL); Dakedi povedzeľi, že na paľcoch śe treba modľic, že śe ňebudu obirac (Záhradné PRE); oberať sa (Hronec BRE, Stožok ZVO, Tisovec RS); oberac śe (Švábovce POP); obiérať sa (Zem. Lieskové TRČ)

obierať sa¹ p. oberať²

obierať¹ p. oberať¹

obrať dk
1. čo (o sadoch, viniciach, stromoch ap.) zbaviť plodov, úrody: yaknahle winohrady (Ištván Peczi) obere, ze k Wassig Welikomoznosti nahoru prigde (MALŽENICE 1607); s pomoci Pana Boha vinice majoršacke dal sem obrat (TOVARNÍKY 1669 RaT); (obvinení) do sadu d. instantis wnissly a tam gednu yablon y obraly (D. KALNÍK 1729)
2. (o ovocí, plodoch) pootrhávať, obtrhať niečo: preczo si ty nieyssiel sweczit richtarowy, že sme hrusky obraly (IVANOVCE 1724)
3. čo (od čoho) pooberať; odobrať niečo vo väčšom množstve: zober 1 dobru hrst sucheho majoranku, pekne ho ober (RTA 17. st); (žena) hlavu ti od vší oberie (PV 18. st)
F. ubi ego rediero, piscis exossabitur: dokud yá prigdem, dotud bude ryba obrana (KS 1763) o neskorom príchode; tí si z rozumu obraní, namisto toho, že bí ti ňekdo mal bíť poslussní, treba bí ťa do sspitála medzi ssaleních oddať (DS 1795) o strate rozumného úsudku
4. koho, čo okradnúť, olúpiť niečo, niekoho: obral sy me a okradol si me (TURIEC 1572); (Beno Koštiaľ) mnie (Jánovi Bobrovníckemu) pod swogow conscientiow aneb swedomym powedel, zie se byli maliczko mezy sebow pohadali, ale aby on geho (Janka Halaja) mel obrati, zie to neni prawda (BOBROVNÍK 1587); kdy szytnianskeho vrednika dom byly obraly (B. ŠTIAVNICA 1613) vykradli; pry babinskom mlyne y pry Zwolene sedlyakou som obral z 10 flor (KRUPINA 1683); aras violare: kostoli obrati (KS 1763) vylúpiť; ne toliko, že statek zabrali, ale i vozy obrali sami ti verbovanci (JANOVÍK 18. st LP)
5. čo k čomu vybrať niečo: mistečko k bidlenj swemu bezpečnegšjmu ste sobe byli obrali (SR 17. st); oberať [obe-, obie-, obí-] ndk
1. k 1: v nich gesste, Welikomozni pane, neobyragi winohradow (MALŽENICE 1607); wolaktery den, když repu oberali, že si pitali od paneg mlieka (MARTIN 1769) vyberali; (vdova) sobe tento kusek (zeme), ktery za skladem byl, swogj priwlastnuge y od nekolik roku obera (PUKANEC 1793) má z nej úžitok
2. k 2: w tem laze byla gedna czressne a že on chczel na thu czressnu czressne obyerath (MARTIN 1559 E); Leskowanom a Baczurovanom, czo chmel oberaly, pywa sextarios 20 per den 1 1/2, den 30 (ZVOLEN 1635)
F. praecerpo: prwe trhám, objrám; pred nosem objrám, prwe berem, predchytám (KS 1763) predbieham
3. k 3: ani si toho nedožil, aby teba opierala, od tvojch všú oberala (PV 1761-81)
4. k 4: Czapka oberaly (zbojníci) (TURIEC 1587); kdy sme spolu chodili, (obvinený) obyral lidj (PEZINOK 1648); mymo toho wyznal (svedok), ze (/obžalovaný) na cestach zbigal, ludy objeral (KRUPINA 1683-85); grassor: zbjgám, objrám, kradnem; praedor: zbjgám, lúpežjm, lid objrám; expilo: wylupugem, wykrádám, objrám (KS 1763)
5. k 5: žádneho techdj neobira smrt, any bezbožneho, any swateho (SK 1697); tak ay smrt neobira we swete žadneho (GŠ 1758); munificus laudis: chwálu neobjrá (KS 1763) chválou nešetrí; pred nami stogi ukrutna smrt, ktera zadneho, anj mladeho, ani stareho neobira (SF 18. st); -ávať frekv k 1: pry oberackach, kdy panj šwagrina do mogeg komory oberawaly, že sme nigda w nocy nerobili (PUKANEC 18. st); k 4: pusty hosstak nize Hajskeho pan otecz držawal, gako ag swedek ten čas na pansku stranu owce tam oberawal (ŠALGOVCE 1775) kradol; oberať sa [obe-, obie-, obí-] ndk s kým, (s) čím, v čom zamestnávať sa, zaoberať sa niečím, venovať sa niekomu, niečomu: nikdy nemuozeme pomnieti ani sme poslišeli, aby se kde miel (J. Klobucký) zlym kusem obyrati a zlu povest po sobie zanechati (BÁNOVCE n. B. 1567 E); aby se vmely (manželia) Pana Boha Wssem. bati, w slowe boskom se obyrati (BAg 1585); kupcza, kteri by se solu obieral anebo kupczyl, zeby sste s nim pomlowily (ŽILINA 1604); Ezau, lowec, neobiral se w čtenij, ale w loweny zwyrat (SK 1697); pecuarium facere: dobytkem se obyraty (KoA 17. st); kteri (ľudia) swim časom w chráme boskem aneb y doma z modlitbu sa obieragu (MS 1758); kdibi ňestidati Paris by gesste s swau Helenu se obiral (PT 1796) myslel na ňu; w čom gsme se za žiwobiti obirali a k cemu gsme bili priwikli, to se nam y pri smrti bude sniwati a zdati (MK 18. st)
L. o. sa v korhelstve, nápoji, opilstve veľa piť: korhelowe a žračowe, kteri w silnem a w zbitecnem napogi se obiragu (MS 1758); kterikolwek z mistrůw aneb s towarissůw w korhelstwy, w opilstwy bi se oberal, takowy skrz czech anebo wicemistra ma ponagprw napomen (!) bity (CA 1759); -ávať sa frekv: (M. Lucae) any sweg wlasneg biblie, w ktereg se rád obirawal, od neg (dievky) wyniesty nemohol (DRAŽKOVCE 1730)