obed -a m.
1. hlav. jedlo dňa podávané na poludnie: slávnostný o., studený, sýty o.; uvariť, zjesť o.
2. poludnie: prísť pred o-om, po o-e, cez o.;
obedný, obedový príd.: o-ný čas; o-ová súprava;
obedík -a m. zdrob. k 1
naobedovať sa nasýtiť sa poludňajším jedlom • zjesť obed: naobedoval sa, zjedol obed doma • poobedovať (obyč. v rýchlosti): sotva poobedoval, už utekal znovu do školy • expr. zaobedovať si (zjesť malý obed al. zjesť obed s chuťou): Poďme si zaobedovať do reštaurácie!
obed p. poludnie 1
poludnie 1. časový úsek okolo 12. hodiny • obed: prísť pred poludním, pred obedom; vybaviť niečo cez obed
2. p. juh
obed, -a m.
1. hlavné jedlo dňa, jedlo, ktoré sa je v poludňajších hodinách: uvariť o., podávať o., zjesť o., mať na o. mäso, slávnostný, spoločný o., pozvať niekoho na o.;
2. čas, v ktorom sa odbavuje poludňajšie jedenie, poludnie: cez o.; K obedu vychádzala z dverí príjemná vôňa pripraveného obeda. (Tomašč.);
obedový príd.;
obedík, -a i obedíček, -čka m. zdrob. expr.
(jeden) obed; (bez) obeda; (k) obedu; (vidím) obed; (hej) obed!; (o) obede; (s) obedom;
(štyri) obedy; (bez) obedov; (k) obedom; (vidím) obedy; (hej) obedy!; (o) obedoch; (s) obedmi;