Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

obeť -e ž.

1. dar Bohu (božstvu); úkon odovzdávania obetného daru, obeta: zápalná, nekrvavá o.

2. nezištné konanie v prospech druhého a na úkor seba: o. vlasti; výchova vyžaduje o-e; urobiť niečo za cenu o-í

3. kto, čo podlieha ničivému účinku niečoho: o-e zemetrasenia, vojny; padnúť za o. nepriateľovi; vrhnúť sa na svoju o. korisť

□ priniesť o. obetovať sa;

obetný príd. k 1: o. oltár, dar

● o. baránok kto sa musí obetovať

obeť -te -tí ž. 1. ▶ dar, ktorý sa prináša nadprirodzeným silám, nejakému božstvu, bohom, bohu al. Bohu ako vyjadrenie vďaky, úcty, prosby a pod.; slávnostný obrad odovzdávania tohto obetného daru, obeta: krvavá o. zvieratá, ktoré boli najskôr zabité a potom celé al. len ich časti spálené; nekrvavá o. rôzne plody z úrody; klásť obete na oltár; prinášať bohom zápalné, rituálne obete
2. cirk. ▶ (v katolíckych, pravoslávnych a staroorientálnych cirkvách) bohoslužobný úkon, kde jednotlivec prináša Bohu (bezprostredne al. prostredníctvom kňaza či inej osoby) nejaký dar ako znak viery, oddanosti a závislosti, obeta; (v evanjelickej cirkvi) jedinečné a neopakovateľné obetovanie sa Ježiša Krista: o. chleba a vína
3. ▶ nezištné konanie v prospech druhého a na úkor seba, dobrovoľné zrieknutie sa niečoho cenného, významného v prospech druhého, obeta: byť schopný obete; urobili to aj za cenu vlastných obetí □ priniesť, prinášať obeť, obete obetovať sa
4. ▶ osoba al. zviera, ktorých sa niekto zmocnil násilím al. ktoré podľahli ničivému pôsobeniu: nevinné, bezbranné obete; civilné, vojnové obete; byť obeťou politického prenasledovania, vojnových konfliktov; stať sa obeťou trestného činu, leteckého nešťastia, dopravnej nehody; pomáhať obetiam domáceho, sexuálneho násilia; uctiť si pamiatku obetí druhej svetovej vojny; nájsť telá obetí v troskách zrúteného domu; pochovať obete banskej tragédie; ničivé zemetrasenie si vyžiadalo niekoľko stoviek ľudských obetí; z miesta výbuchu nehlásili žiadne obete na životoch; šelma sa vrhla na svoju o. korisť
5. ▶ osoba, ktorá je poškodená al. ktorej bola spôsobená nejaká krivda, nespravodlivosť: stať sa obeťou nedorozumenia; Možno bol niektorý z nich obeťou justičného omylu, ale to som vtedy vylúčil. [P. Jaroš]
◘ fraz. padnúť niekomu, niečomu za obeť stať sa obeťou niekoho, niečoho, zahynúť

obeť, -te ž.

1. zviera, vec, zried. i osoba venovaná, prinesená božstvu (obyč. pohanskému) na vyjadrenie úcty, vďaky, prosby ap.: Klásť obete na oltár Perúna. (Hor.); zápalná o. ktorá sa pri obrade spáli;

2. slávnostný obrad, pri ktorom sa božstvu venuje, prináša zviera, vec, zried. i osoba na vyjadrenie úcty, vďaky, prosby ap.: oltáre hotové k obeti (Botto);

cirk. omša, obeta (v rímskokatolíckej cirkvi);

3. dobrovoľné zrieknutie sa niečoho cenného, obyč. v prospech niekoho (niečoho), nezištné konanie v prospech niekoho (niečoho): Hory obetí musia odprevádzať každý milimetrík pokroku. (Vám.) Láska sa meria schopnosťou k obetiam. (Krčm.); priniesť, prinášať o-e za niečo, za niekoho, pre niekoho obetovať niečo; žiadať, vyžadovať od niekoho o-e; urobiť niečo i za cenu o-í; byť schopný obetí za niečo; arch. priniesť niečo v o. ako obeť, obetovať;

šach. vedomé zrieknutie sa figúry s istým cieľom; pren. ťažké o-e veľké straty; krvavé o-e straty na životoch

● kniž. priniesť, prinášať o. (o-e) na oltár vlasti obetavo konať za vlasť;

4. trochu zastar. dobrovoľný (peňažný) príspevok, dar, milodar: Básnik vyzýva národ k obetiam na veľkolepý chrám umenia. (Vlč.)

5. osoba, zviera al. vec podliehajúca ničivému účinku niečoho (niekoho); osoba, zviera al. vec, ktorej sa niekto (niečo) násilím zmocnil (-o); korisť: stať sa, byť o-ou vojny, prírodnej katastrofy; padnúť za o. (arch. v o.) nepriateľom; počet o-í (napr. epidémie); Razom sa zatočil a spadol bez vedomia na svoju obeť. (Jégé); vrhnúť sa na bezbrannú obeť (Švant.)

(jedna) obeť; (bez) obete; (k) obeti; (vidím) obeť; (hej) obeť!; (o) obeti; (s) obeťou;

(dve) obete; (bez) obetí; (k) obetiam; (vidím) obete; (hej) obete!; (o) obetiach; (s) obeťami;