obdivovateľ -a mn. -ia m. kto niekoho, niečo obdivuje, ctiteľ: o. umenia;
obdivovateľka -y -liek ž.
obdivovateľ, -a, mn. č. -lia m. kto niekoho, niečo obdivuje, kto prejavuje obdiv: byť o-om umenia; Pre svoju krásu má (Ilona) plno obdivovateľov. (Šolt.);
obdivovateľka, -y, -liek ž.
(jedna) obdivovateľka; (bez) obdivovateľky; (k) obdivovateľke; (vidím) obdivovateľku; (hej) obdivovateľka!; (o) obdivovateľke; (s) obdivovateľkou;
(tri) obdivovateľky; (bez) obdivovateliek; (k) obdivovateľkám; (vidím) obdivovateľky; (hej) obdivovateľky!; (o) obdivovateľkách; (s) obdivovateľkami;